Kultúra našich predkov bola úzko spätá s katolíckou cirkvou a najstaršie obradné úkony sa viažu na dve základné etapy solárneho cyklu, a to k zimnému a letnému slnovratu. Leto bolo plné hier a rôznych činností na poli i okolo domu. Zimný čas bol vyplnený ľudovou tvorivosťou, remeslami a ručnými prácami žien. Naša pani Helena Chladná vytvárala jemné čipky a umelecké práce paličkovou technikou a bola dlhoročnou spolupracovníčkou ÚĽUVu v Bratislave.

Začiatok zimy bol spestrený Katarínou, posledným dňom pred adventom a časom poslednej zábavy pred prípravou na vianočné sviatky. Počas adventu chodili veriaci na raňajšie roráty.

Ondrej bol známy tým, že si dievky varili halušky s lístočkami, na ktorých boli mená mládencov, budúcich "kandidátov" na manželstvo.

Mikuláš je začiatkom chodenia v maskách a sprevádza ho anjel s čertom.

Lucia v bielej plachte s krídlom v ruke a maskou na tvári, či zamúčenou tvárou, tak sa zachovala tradícia dodnes. Štedrý večer si uchoval svoje čaro pokoja a mieru v mysliach i srdciach ľudí.

Na Božie narodenie sa nevarilo a navštevovala sa iba blízka rodina.

„Keď sa mladí zoznámia na Štefanskej veselici, skoro sa vezmú“, tak sa hovorilo na Štefana.

Po večernej omši na Silvestra chodili mládenci s harmonikou z domu do domu, obzvlášť kde boli pekné dievky. Neskôr začali silvestrovské zábavy.

Po novom roku na Tri krále chodil kňaz s kostolníkom s koledou vinšovať a požehnať svoje ovečky, za čo im gazdiné dávali peniaze alebo poživeň. „Keď sa vták napije z koľaje vody za polovicou januára, tak bude úrodný rok" - to znamenalo, že už je preč pol zimy a ak je ešte polovica krmiva pre dobytok, tak už vydržia.

„Na hromnice o hodinu více“, hovorili staré mamky a: „Ak Matej ľady narobí, Gregor ich poláme a pošle po rieke Bebrave do mora.“

Na fašiangy chodila mládež vinšovať, čo vyústilo do fašiangovej veselice. Od utorku sa už nespievali svetské piesne a do kostola chodili všetci v tmavom oblečení až do Kvetnej nedele, kedy kňaz posvätil „baburiatka“ - „bahniatka“.

V dávnejších časoch nosili dievky Morenu. Tento zvyk sa nezachoval.

Vľavo foto: Hudobná skupina TRIO SELEKT Horné Chlebany.

Najprísnejší pôst roka bol Veľký piatok, kedy boli všetky kríže v domoch pokryté čiernym plátnom.

Na Bielu sobotu sa pripravovali jedlá, ktoré sa konzumovali až po Vzkriesení.

Na Veľkonočnú nedeľu bolo posväcovanie jedál v košíkoch a popoludní príprava kraslíc odovzdaných v pondelok „oblevákom.“

Kto našiel štvorlístok pred Jurajom mal šťastie v roku a od toho dňa sa smelo pásť len na vyhradenom mieste.

Stavanie májov bolo menej zaužívané. Obvykle postavili máj pred domom richtára obce.

Týždeň pred Žofiou a týždeň po nej sadili ženy fazuľu.

Od Urbana už muselo byť zbožie v zemi.

V júni bolo kosenie sena a spoločné zvážanie do humien a starý zvyk slávenia letného slnovratu - najkratšej noci v roku, Svätojánskej noci.

Žatva bola radostnou udalosťou, keď za veselého spevu niesli ženci a žnice veniec z klasov novej úrody. Po žatve bol oldomáš a veselica na dvore gazdu. Zbožie mlátili cepmi, neskôr na ručnou mláťačkou alebo geplom a napokon na motorovou mláťačkou. Zbožie sa previevalo alebo rajtarovalo.

Deti sa hrávali pri pasení kráv, husí, kôz, oviec „vyčítanky“, chlapci s „picíkom“, gramorkami - guličkami a súťažili i v slovných hrách ako: „Strč prst skrz krk“ alebo „Poslali ma naši k vašim, aby prišli vaši k našim, keď neprídu vaši k našim, tak neprídu naši k vašim“ a pod.

Hody na Pannu Máriu boli príležitosťou na stretnutie sa s rodinou so vzdialenejších miest. Museli byť 3 - 4 jedlá a z domu do domu chodili hrať potulní cigáni. Neskôr boli usporadúvané hodové zábavy.

Keď sa dni krátili začal čas driapačiek, kde ženy rozprávali o čertoch - diabloch, čarách a bosorkách ako i povesti a príhody z letných robôt na poli.

http://www.sweb.cz/hornechlebany