Od. r. 1873 do r. 1913 mala obec úradný názov Felsöhelbény.

Všeobecné krízové javy s politickým, sociálnym a národnostným útlakom zo strany Maďarov vyústili do vojenského konfliktu. V čase 1.svetovej vojny roku 1914 bol zavedený lístkový systém (po nahradení zlatých a strieborných mincí papierovými) ako tabačenky, mastenky, chlebenky a pod.

V r. 1915 bolo v obci zakázané pečenie žemlí a rohlíkov a v r. 1917 boli zavedené 3 bezmäsité dni v týždni, keďže rekviráciami bol stav dobytka zredukovaný a nastal i nedostatok mlieka, soli a petroleja.

Občania oplakali padlých synov 1. svetovej vojny:

Jána Kúdelu,

Júliusa a Rudolfa Novotného.

Po vyhlásení ČSR 20.10.1918 maďarskí žandári a vojenské jednotky hájili na rozkaz „celistvosť ich krajiny.“ Tento nežiadúci stav ukončila ČS armáda obsadením celého Ponitria.

V roku 1920 mala obec 34 domov. Po rozpade rakúsko-uhorskej monarchie, na ktorej troskách vznikla Československá republika riadil občanov Obecný výbor s richtárom. Pri Obecnom úrade pracovali obecní zamestnanci vo funkcii listonoša, obecného sluhu a zriadenca, doručovateľa, nočného strážnika a poľného hájnika.

http://www.sweb.cz/hornechlebany