1922 - František Novotný
1923 - Gregor Novotný
1926 - Gregor Novotný
1928 - Gregor Novotný
1929 - Gregor Novotný
(roky medzi ešte nezistené)
1937 - Gregor Novotný
1938 - Imrich Motešický - zástupca
Michal Kmotorka
1939 - Imrich Motešický
V roku 1937 je starostom obce Gregor Novotný a poslancami OcÚ Adolf Vozák a Štefan Novotný, boli svedkami - uzhodnoverovateľmi
nanovo spísaného dokumetu „prijatia pána Imricha Motešického
do zväzku obce Horné Chlebany“, ktorým sa mu dávalo
„domovské právo obyvateľa obce“ v zmysle zákona 12§,čl.XXII z roku
1886, zo 7.8.1928 (v obci býval už od 26. 1. 1926), predtým patril do
mesta Trenčín.
Zrod prvej Slovenskej republiky bol v hlbokej kríze pomníchovskej
republiky, no je nesporné, že vlastná štátnosť pozdvihla v občanoch sebavedomie
a národnú hrdosť. Na predstaviteľoch Slovenského štátu však zostala škvrna
kvôli deportácii Židov, čo sa našej obce nedotklo, keďže už od r.
1925 v obci nežil ani jeden žid, hoci v obci stála židovská
modlitebňa ešte v roku 1938
(MNV Krušovce, Adm. spisy
3930/1938), do ktorej chodili židovskí veriaci na sobotné pobožnosti z krušovského a chynorianského
obvodu z obcí: Krušovce, Rajčany,
Chynorany a Žabokreky nad Nitrou. Už v roku 1925
v obci nežil ani jeden človek hebrejského vyznania - Žid.
Gróf Zay v roku 1866
daroval židom „funduš“ - bokom od hradskej vedúcej od
Hlbočiny ku kaštieľu (asi 20 metrov od terajšieho kultúrneho domu - na pozemku
terajšieho majiteľa pozemku pána V.N.), na ktorom si postavili malú židovskú
modlitebňu, čo aj urobili.
V roku 1938 bol zvolený za starostu obce
veľkostatkár Imrich Motešický (o rok neskôr vládny
komisár)
V predstavenstve obce boli ďalší činovníci verejného života:
Michal Kmotorka,
Gregor Novotný,
Adolf
Vozák,
Pavel Poláček,
Štefan Švec,
Michal Gális,
Vendel
Novotný,
Jozef Kúdela,
Jozef Novotný,
Ján Novotný ml.
a Valent Novotný.
Od južných hraníc Slovenska prichádzali utečenci i do krušovského obvodu. Boli to Pavla Spitzerová
z Rakúska, František Koblása s manželkou z územia
obsadeného Maďarmi ako i dve rodiny tzv. kolonistov vyhnaných z územia
obsadeného Maďarmi a to Anton Bulík s 5 člennou
rodinou a Ľudovít Kolárik so 4 člennou rodinou.
Kvôli nepokojom a vyháňaniu Slovákov do vnútrozemia (utekali i
dobrovoľne) bolo 60 členov HG a 12 dobrovoľných z obce po dobu 14 dní na
maďarských hraniciach.
pôsobiacich
a úradujúcich
v
Krušovskej farnosti v r.1869 - 1942
Jozef Kupec 1869
Jozef Selcer 1872-1885
Juraj Štefánek 1885-1888
Rudolf Keller 1899-1914
Rudolf Rečka 1917-1918
Adalbert Alexy
1920
Anton Brček 1931
Vojtech Hykisch 1939
Július Obert 1942
V roku 1944 došlo k boju i neďaleko Chlebian, kde bol zranený Alexander Makarenko.
Po vyliečení odišiel k rodičom do Kovariec,
kde ho vysliedili agenti, uväznili ho v Baťovanoch,
mučili a neskôr popravili.
Na jeseň toho istého roku bol pri „Troch duboch“ zranený Jozef Kúdela a do konca vojny bol v nemocničnom ošetrení v
Banskej Bystrici.
Iný osud postihol Jozefa Mikuláša, Františka Novotného
a Petra Bočkaya, ktorí boli odvlečení do Zvolena a
odtiaľ so stovkami ďalších deportovaní k holandským hraniciam v Nemecku do
pracovného tábora, kde v neľudských podmienkach hĺbili šachty na ťažbu železnej
rudy.
V 2.svetovej vojne nepadol ani jeden vojak z
obce.
14 500 000 vojakov zabitých
29 650 000 ranených
2 810 000 osôb zabitých pri bombardovaní
21 450 000 osôb prišlo o všetko
15 000 000 osôb evakuovaných zo svojej krajiny
11 000 000 zajatých
32 000 000 verejných budov zničených
100 000 zničených prístavov, tunelov a viaduktov
1 000 000 km ciest zničených.
1q pšenice 400,-Kčs
1q jačmeň 370,-Kčs
1 kg hovädzie mäso 50,-Kčs
1 kg bravčové mäso 60,-Kčs
1 l slivovica 500,-Kčs
1 kg cukor 15,-Kčs
1 l mlieko 4,50Kčs
1 kus cigareta 1
až 2,-Kčs
1 pár topánok 120-250,-Kčs
oblek 1 400-5 000,-Kčs
zimný kabát 5 000,-Kčs
>
1945 Medo Viktor
predseda MNV
1946 Motešický Imrich
(konali sa voľby)
1948 Kúdela Štefan
1949 - Kluka Ernest predseda
Medo
Viktor (podpredseda)
1950 Kluka
Ernest predseda
Štrehober Anton (podpredseda)
1951
Rudolf Medo predseda
MNV (konali sa voľby)
1954 Medo
Rudolf predseda (voľby24.5.)
Švec
Štefan podpredseda
Mikuláš Rudolf tajomník
členovia: Rady MNV
Novotný
Ján
Tvrdíková
Mária
Halmová
Irena
Tvrdík
Vincent
Bočkay
Peter
Ladický
Ján
1957
Medo
Rudolf predseda (voľby 19.5.)
Lištiak
Ján (podpredseda)
Mikuláš Rudolf (tajomník)
členovia Rady MNV:
Kmotorka Vendel
Medová Gizela
Hudec Emil
Kmotorka
Viktor
Šmotláková
Aurélia
Bočkay
Peter
Novotný
Emanuel
Petráš
Štefan
(roky medzi ešte nezistené)
1964 Sedlák
Bartolomej predseda (voľby 14. 6.)
Petráš
Štefan (tajomník)
Členovia Rady MNV
Krištof František
Medová Alžbeta
Novotný
Štefan
Lištiak
Ján
Mikuláš Rudolf
(roky medzi ešte nezistené)
1971
Štefan Petráš
1976 Augustín
Paulen z Rajčian a
Štefan Petráš tajomník
z H. Chlebian
1981 Milan
Krátky z Rajčian a
Ján Jankovič tajomník
z H. Chlebian
1986 Pavol Valo z H. Chlebian a
Ján Jankovič tajomník
z H. Chlebian.
Ešte za ČSFR bola zvolená za starostku
1990 Helena Gálisová (vo funkcii starostky obce bola 3 volebné obdobia = 12 rokov!).
Najdlhšie úradujúcou „starostkou“ obce (z mne doposiaľ
známych prameňov, bádanie pokračuje) bola
pani
2002
. Starostom je dodnes (august r.2006)
1949
založený Zväz
mládeže v obci.
1949 predseda
KSS Lištiak Ján (vytvorené akčné
výbory)
Miestny akčný výbor (A V N F) predseda
- Kúdela Jozef
podpredseda MVV - Štrehober
Anton
predseda JSSR - Gerbel Jozef
predsedkyňa SČŽ - Živena: Novotná
Štefánia
členovia MNV a výborov strán:
Eliáš Alexander
Medo
Vincent
Mikuláš Rudolf
Novotný
Ján ml.
Kúdela
Rudolf
Kúdela
Jozef
Michalík
Klement
Švec
Gabriel
Švec
Štefan
1950 predseda
KSS Štrehober Anton.
1.6.
1953 bol zrušený lístkový systém. Do 300 korún dostal občan
1:5 a nad 300 korún 1:50.
http://www.sweb.cz/hornechlebany