Stránky sú
optimalizované pre Microsoft Internet Explorer 4
a viac v rozlíšení 1024x768 pixelov.
[
Späť |
Obnoviť
|
Dopredu
]
Na
pozadí hrá dychová kapela"NADLIČANKA", ktorá
hrala aj pri výročnej oslave našej obce.
Tu je od nášho
pána starostu virtuálna kytica kvetov
pre Vás milé "klikačky a klikači."
Ďakujem Vám za pomoc! Cezmín
Touto formou ďakujem aj organizátorovi
súťaže SLOVAKREGION.SK,
pánu
Petrovi
JURÍKOVI nielen za ceny, ale hlavne za
operatívnosť pri riešení ťažkostí s
prevádzkou v práci
a citlivý prístup v komunikácii so
súťažiacimi.
Osobitné
poďakovanie patrí aj našej spisovateľke Zdenke LACIKOVEJ,
ktorá v roku 2010 vydala
svoju knihu pod názvom: STUDŇA ČASU. V
uvedenej knihe je písané aj o obci Horné
Chlebany.
Zdenka L A C I
K O V Á
Tri chleby
Šla dievčina kúpiť
chlebík k obedu. Vracala sa domov známou
cestičkou. Išla chytro, kam ju nohy povedú,
pri mokrine zaváhala máličko.
Položila
bochník v strede bystriny. Bez mihnutia
skočila naň - divoká. Stúpila naň a, pre ten
krok jediný, bez stôp zmizla v strede potoka!
***
Dnes Boží dar
s úctou berú do dlaní. Na minulosť sadá múčny
prach. Chleby majú v erbe Horné Chlebany.
Zlaté pecne kysnú v ošítkach...
(Z knihy Studňa času,autorka: Zdenka
Laciková str.120.)
HLBOČINA
(Povesť napísaná
autorkouZdenkou Lacikovou, o
katastrálnej časti obce s miestnym názvom
"Hlbočina",
kde bola v čase
minulom čerešňová alej, cesta vedúca od kaštieľa
k vtedy hlavnej ceste z Topoľčian smerom do
Žabokriek nad Nitrou.)
Za
dedinou kvitne baza voňavá stromoradie k nebu
vetry spína. Tichulinko príbeh lásky
rozpráva. Stal sa tam, kde je dnes Hlbočina.
Láska vie vraj preniesť všetky bremená,
zdolať vrchy, prenášať hory. Aj netvora na
krásneho premieňa. Jedných teší, druhých zase
morí.
berie ľuďom nádej, iným krídla dá.
Ke´d však nájde tých, čo patria k sebe, jemne
suché vetvy raždia prikladá a odfúkne popol
na pahrebe,
až sa zrazu svetlo vôkol
rozžiari, až dve srdcia horia v novom cite,
bijú vedno, blčia v jednom požiari ako ranná
zora na úsvite.
Raz tam jeden chlapec
zbadal dievča stáť. Mládenec bol z
gazdovského domu. V každom dvore bol by
vzácny taký zať, ale on však - svete, div sa
tomu -
už mal oči iba pre tú jedinú.
Videli sa spolu letmú chvíľu krátku. Jeho
láska pobúrila dedinu, čo dedinu -
hlavne jeho matku!
"Hlúpy blázon! Čo si
rozum potratil? Veď sme s tebou mali veľké
plány! Budeš chodiť v jedných gatiach
zodratých - ako žobrák! Hladný, otrhaný!
Nemá mamy, otca, je to chudera! Náš prah
jakživ nikdy neprekročí, kým budem žiť, aj
keď budem umierať... Keď ju chceš, tak prac
sa, zmizni z očí!"
Obrátil sa a zberal
sa na odchod, že si len pár vlastných vecí
zbalí. "Takto, synku, potupiť chceš vlastný
rod? Takto sme ťa s tatom vychovali?
Veď sirota tá nič nevie o svete, čo tá môže
tušiť o rodine? nebudeš mať jedlo na stôl
prestreté, vaše dieťa iste hladom zhynie..."
Plakala aj nadávala skľúčená, myslela, že
ovplyvní ho azda. On však k srdcu biednej
devy kľúče mal. Nie, nebude najbohatší gazda!
Za dedinou stojí stará chalupa, zarastená v
haluzine, tráve. No chudoba nie je, mami,
potupa. Opravím dom, veď mám ruky zdravé."
Kým sa chlapec smutne z domu odberal, dievča
vonku na priedomí stálo: "Pane Bože, nech
nermúti ho môj žiaľ, nech som vždycky
spokojná s málom...
Veď bohatstvo priepasť hĺbi do
srdca, veľkú priepasť, veľkú hlbočinu.
Dobré vzťahy od základov porúca, núti ľudí
rozhodnúť sa k činu...
Neprosím ťa, dobrý
Bože, o zázrak. Chcem len, nech je šťastná
ľúbosť naša. Daj mi lásky pery, sluch a
zrak. Daj mi lásku, čo vie bolesť znášať..."
Čas prevracal dníček po dni kalendár, prešiel
týždeň, mesiac, roky ťažké, po zime zas
zavoňala svieža jar, oni stále svorne žili v
láske.
ako vtedy, keď odišli od matky,
keď sa pýchy a gazdovstva vzdali. Veruže to
boli krušné začiatky no zasadil rady stromkov
malých
a čerešne vyrástli im pre radosť
a bolo ich požehnane veľa, pre všetkých aj
biednych bolo plodov dosť predávali ich aj do
kaštieľa...
***
Za dedinou kvitne baza voňavá.
Všetko vonia kvetom mliečnobielym. Hlbočina
príbeh lásky rozpráva. potom stromom šepkajú
ho včely.
(Z knihy Studňa času,
autorka: Zdenka Laciková str.140 - 144.)
Tri chleby
(Horné Chlebany)
Z prameňov
"História Horných
Chlebian je výnimočná. Popri pracovitých
roľníkoch tu žili remeselníci. V obecnom erbe
máme chlieb. V prvej písomnej zmienke je záznam
o pečení chleba v obci a od toho je odvodené i
pomenovanie CHLEBANY." (Horné Chlebany
1328-1398, 670 rokov, OcÚ Horné Chlebany, s.2)
(autorská povesť)
Z knihy Studňa
času autorka: Zdenka Laciková str.197.
Ilustrácia z knihy
Studňa času, ktorej autorkou je pani
Zdenka Laciková.
