PARCELÁCIA POZEMKOV

Parcelácia pozemkov veľkostatku pána J.Finku bola vykonaná v r. 1925. 80 katastrálnych jutár prešlo do vlastníctva občanov a 30 K.j. pripadlo obci Solčianky.

Chotár mal miestne názvy: Dvorce, Kračina, Pažiť, Dlhá roľa, Seliakove role, Dolnie hony, Farské role, Doliny, Vlčie jamy, Hore brehom, Pánske role, Pánska záhrada, Pod chrasťu a čerešňová alej Hlbočina. V čase parcelácie pracovalo na majeri 95 mužov a 47 žien.

Tridsiate roky boli v znamení všeobecnej hospodárskej krízy. Štát sa snažil riešiť nedostatok pracovných príležitostí sčasti verejnoprospešnými prácami. Najviac nezamestnaných bolo z radov sezónnych pracovníkov tzv. „horňákov, horniakov“. Prichádzali z okolia Handlovej, Terchovej i Oravy. Svoje práce začínali jednotením a končili zberom repy.

Pred prácami uzatvorili zmluvu, v ktorej boli vypísané tak práce ako i pláca.

V r.1923 je v zmluve so sezonármi uvedené:

-„Za všetky práce spojené s ručným kosením a mlátením obilia a čistenie podľa potreby - rotovanie, platí sa 10. diel. Za žatvu obyčajným strojom, viazanie a mlatby 13. diel. Robotníctvo obdrží patričný diel obilia v q a 30 Kč. Zaistenie prevedenia jesenných robôt zadrží prácu dávajúci každému porciu 500 kg obilia, ktoré sa po skončení jesenných robôt vydá. Okrem vyššie uvedenej sadzby prislúcha robotníkovi nasledujúci deputát na istý čas žatvy a mlatby:

60 kg raži, 40 kg žita, 20 kg jačmeňa,

14 kg fazule, 30 kg krumplí,

2 kg masti, 1 kg slaniny, 3 kg mäsa,

3 kg soli.

Každý pár obdrží na celý čas 1 m² dreva, ktorým je i vydanie mlieka vyrovnané. Za jesenné roboty bude všeobecný plat vydávaný.“

Pán majera mal dostatok celoročných zamestnancov, bírešov, ktorí boli na tom lepšie od sezonárov, lebo mali svoje byty a celoročný zárobok. Predstaveným sezonárov bol gazda a bírešov šafár.

Obyvatelia obce vlastnili r.1939:

117 kráv, jalovíc, volov, býkov,

54 koní a žrebcov,

119 ošípaných a 25 kôz,

z toho pán majera Július Finka mal:

15 býkov, 3 jalovice, 16 volov, 28 plemenných kráv, 6 kobýl, 15 valachov, 1 kanca, 8 plemenných prasníc a 8 malých prasiat do 8 týždňov.

Z obyvateľov obce mali: 7 koní Ján Pihík, 8 ošípaných Jozef Spodný, 3 kravy Štefan Švec a 3 kravy, 4 kone, 3 ošípané boli v maštali Vendela Kmotorku.

MRCHOVISKÁ

Zástupca richtára Motešického, Michal Kmotorka, vykonával prehliadky dobytka pred vydaním „dobytčieho pasu“ za čo bol poplatok od 1,50 Kč do 2,50 Kč. Každá obec bola povinná mať vhodné „mrchovisko“ - cintorín zvierat, riadne ohradené, neprístupné a na nezaplavovaných miestach. H. a D. Chlebany mali spoločné, kde v r. 1936 zakopali 2 mrchy. V Krušovciach až 10 mŕch a vo Veľkých Bedzanoch v tom istom roku až 9 mŕch.

REMESLO PODKOVÁČSTVO

Rozšíreným remeslom sa stalo podkováčstvo. Podkováčstvom sa v našej obci zaoberal i bez skúšok a vysvedčenia, teda neoprávnene, Ján JANKOVIČ, ktorý koncom r. 1938 získal koncesiu. Bol to bežný jav vykonávania remesla bez skúšok. Okrem Krušoviec vykonávali podkováčske remeslo podľa zákona neoprávnene vo všetkých okolitých obciach.

JEDNOTNÉ ROĽNÍCKE DRUŽSTVO

V roku 1950 - Predsedom novozaloženého Jednotného roľníckeho družstva (JRD) sa stal Štrehober Štefan.

Do JRD vstúpilo 12 ľudí. Niekoľko z nich: Štrehober Štefan, Kluka Ernest, Kúdela Jozef ml., Bočkay Peter, Tvrdík Viliam a ďalší.

HOSPODÁRSTVO OBCE V ROKU 2000

Príjmy obce plynú z daní z nehnuteľností právnických a fyzických osôb, z cestnej dane, cintorínskych a iných poplatkov, štátnej dotácie, reklamy, transféra na samostatné funkcie, z tabakových a alkoholických poplatkov (7%), z miestnych a správnych poplatkov: za oznamy v miestnom rozhlase. Poplatky za jednohrob a dvojhrob, za psa a za každého ďalšieho psa 150 Sk, za smetné nádoby atď.