V čase veľkonočnom náš bývalý pán dekan oslávil 60-siatku
Ak sú ľudia, ktorí zanechávajú trvalú stopu po sebe, tak náš pán dekan.

Ondrej VALACH

medzi nich nesporne patrí a zostáva v duchovnej podobe s nami neustále tým, že nám zanechal trvalý odkaz - pravidelné slúženie sv.omší v miestnej kaplnke Panny Márie Karmelskej, čo nemalo a nemá v histórii obce obdobu.

Na základe dokumentov sa zistilo, že sa u nás konali hody v čase žatevnom a vtedy sa slúžila jeden krát v roku svätá omša pri miestnej malej kaplnočke za účasti panstva Krušovskovcov a neskôr Finkovcov a Motešických a takmer všetkých obyvateľov obce, ktorí na 90 percent v tých časoch pracovali u uvedeného panstva.

Pán dekan Valach obnovil tradíciu slúženia sv.omší v obci Horné Chlebany, no nie iba raz za rok v čase hodov, ale počas jari, leta a jesene každú sobotu. Tieto sobotné omše platia ako spievané nedeľné omše.

Náš dobrý pán dekan musel odísť na iné miesto z krušovskej farnosti napriek tomu, že tu veľa urobil nielen pre farnosť, ale i pre veriacich v pokročilom veku, ktorí vďaka nemu môžu navštevovať Boží stánok a zúčastňovať sa svätých omší pravidelne, čo im v čase zimy nebolo dopriate kvôli chodeniu do farského kostola v Krušovciach, ktorý stojí na kopčeku.

Ako som sa dozvedela z Katolíckych novín zo dňa 23.3.2008, tak svoju stopu zanechal nielen u nás, ale i v iných farnostiach, kde pôsobil a kde si na jeho okrúhle narodeniny na neho s úctou spomenuli a poslali mu formou tlačeného slova svoje gratulácie.

Pán dekan, ďakujem Vám za svoju matku, ktorú ste povzbudzovali v jej ťažkom položení a ktorej ste pomáhali niesť kríž človeka odkázaného na vozíček a neustálu opateru iných ľudí. Už je na pravde Božej, no po Vás zostala spomienka na bezpodmienečnú lásku, ktorou ste nikdy nešetrili tak, ako ani úsmevom, povzbudením a dobrým slovom.

Prajem Vám veľa zdravia tela a ducha, aby ste stále pomáhali ľuďom duchovným slovom Ad HOnorem Jezus - Na slávu Ježišovu. Boh Vás žehnaj hojnosťou Jeho milostí a nech ste pod stálou ochranou vznešenej Panny Márie.

Anežka Vražbová

Hymnus na lásku

Keby som hovoril ľudskými jazykmi aj anjelskými,
a lásky by som nemal,
bol by som ako cvendžiaci kov a zuniaci cimbal.
A keby som mal dar proroctva
a poznal všetky tajomstvá a všetku vedu
a keby som mal takú silnú vieru, že by som vrchy prenášal,
a lásky by som nemal, ničím by som nebol.
A keby som rozdal celý svoj majetok ako almužnu
a keby som obetoval svoje telo, aby som bol slávny,
a lásky by som nemal, nič by mi to neosožilo.
Láska je trpezlivá, láska je dobrotivá;
nezávidí, nevypína sa, nevystatuje sa,
nie je nehanebná, nie je sebecká, nerozčuľuje sa,
nemyslí na zlé, neteší sa z neprávostí,
ale raduje sa z pravdy.
Všetko znáša, všetko verí, všetko dúfa,
všetko vydrží. Láska nikdy nezanikne.
Proroctvá prestanú, jazyky zamĺknu
a poznanie pominie. „Lebo poznávame
len sčasti a len sčasti prorokujeme.“
„Ale keď príde to, čo je dokonalé,
prestane, čo je len čiastočné“.
Keď som bol dieťa, hovoril som ako dieťa,
poznával som ako dieťa, rozmýšľal som ako dieťa.
Keď som sa stal mužom, zanechal som detské spôsoby.
Teraz vidíme len nejasne, akoby v zrkadle,
no potom z tváre do tváre.
Teraz poznávame iba čiastočne,
ale potom budem poznať tak,
ako som aj ja poznaný.
A tak teraz ostáva viera, nádej, láska, tieto tri;
No najväčšia z nich je láska.

Obec Krušovce - do farnosti ktorej patrí naša obec - má v roku 2000 znovu, skoro po päťdesiatich rokoch, novokňaza, ktorým je:

Ján Gális

(strýko novokňaza Jozefa Švercela) bol vysvätený za kňaza na sviatok sv. apoštolov Petra a Pavla dňa 29. 6. 1951. Primície sa konali v Krušovciach 8. 7. 1951.
Mons. Ján Gális, dekan – farár vo Vinodole slávi zlaté kňazské jubileum, 50. rokov služby Bohu, Cirkvi a veriacim.

Dňa 15. 7. 2000 rúcho Milosrdných sestier sv. Vincenta – satmárok prijala sestra

(nar.1985) v mesiaci vysvätenia našej zrekonštruovanej kaplnky - 15.7.2000.
Obliečka sa konala vo Vricku pri Martine v kostole sv. Bartolomeja.
Prastarý otec Janky Matúšovej, Elemír (nar. 25.3.1899) je rodákom z H. Chlebian a jeho manželka Brigita (nar. 22.4.1905) - pochádzajúca zo šiestich sestier, z ktorých sa Emília Kováčikova rodená Gálisová dožila požehnaného veku 101 rokov v tomto miléniovom roku 2000 - je z obce Dolné Chlebany. (Na storočnicu Emílie Kováčikovej rod. Gálisovej okrem celej rodiny prišli blahoželať aj predstavitelia obce Krušovce v roku 1999.)
Starý otec rehoľnice, Aladár je z Horných Chlebian a jeho manželka Mária pochádza z Lehoty pod Vtáčnikom.

Rok 2000 je požehnaným pre našu farnosť, keďže v tomto čase máme aj rehoľnú sestru, zasvätenú poslaniu charitatívnej a apoštolskej činnosti a posvätnej službe s osobitným dielom lásky zameranej na výchovu a na vyučovanie na školách, na katechizáciu a na duchovnú obnovu mládeže. Podľa svojej charizmy sa venujú aj opusteným, trpiacim a chorým ľuďom.

Kongregáciu milosrdných sestier sv.Vincenta – satmárok založil 29.8 1842 v Satu-Mare (v dnešnom Rumunsku) satmársky biskup Ján Hám (nar.v r.1781 v Gynongyoši a zom.v r.1857).
Formáciu prvých sestier zveril milosrdným sestrám sv.Vincenta vo Viedni.

Kongregácia pôsobí v Maďarsku, Rumunsku, na Ukrajine v Zakarpatskej oblasti, v USA a v Číne. Na Slovensko prišli sestry do Bratislavy v roku 1885, kde prevzali detskú kliniku a pracovali aj v nemocniciach v Komárne, Brezne, Trstenej, Banskej Štiavnici a na iných miestach Slovenska do roku 1950. V tom čase bolo 140 sestier satmárok.

V súčasnosti pôsobia sestry na cirkevnej škole v Ružomberku, Kežmarku, Novej Bani, B.Štiavnici a katechizujú v Snine, Košiciach-Šaci, v Turčianskych Tepliciach a aj v neďalekom meste Partizánske. Dňa 8.9.1991 Svätá stolica potvrdila združenie „Rodina Nepoškvrnenej“ pri kongregácii sestier satmárok, ktoré vedie Bernadeta Pančiová. Osobitne sa venujú apoštolátu telesne postihnutých, duchovne opustených, väzňov a tých, ktorí klesajú pod ťarchou utrpenia.

Združenie má nad tisíc členov. V decembri roku 1992 vyšlo aj prvé číslo ich časopisu pod názvom „Rodina Nepoškvrnenej.“
Generalát kongregácie je v Ružomberku, provincialát a noviciát vo Vrícku.
V dnešnom čase je už okolo 200 sestier satmárok na Slovensku.

Zo života veriacich obce

Nedá mi, aby som sa s Vami nepodelila i o túto radostnú historickú udalosť našej malej obce, ktorá znamená podstatnú a zásadnú zmenu v našom každodennom živote. Návšteva sv.Otca je vpísaná tak do historických pamiatok našej obce, keďže boli zrenovované v čase jeho príchodu na Slovensko a posvätené po zanechaní jeho posolstva veriacim a všetkým ľuďom dobrej vôle, ako i do našich sŕdc.

Tak, ako je veľkou historickou udalosťou celého slovenského národa príchod námestníka Kristovho na Slovensko, tak je veľkou historickou udalosťou v malej obci Slovenska to, že sa v nej pravidelne slúžia sväté omše, čo sa v jej histórii nedialo, iba (v 19. storočí) hodové omše v čase sviatku Panny Márie z hory Karmel, na konci žatvy a krátko začiatkom 20. storočia. Po týchto dvoch omšiach v roku bol pán farár pozvaný a pohostený pánmi kaštieľa - rodinami Finkocov a Motešickovcov - v obci Horné Chlebany.

Za týmto nádherným dielom duchovného rozmeru stojí náš pán dekan Ondrej Valach, ktorého kroky vedú k svojím ovečkám, aby im bol blízko, aby cítili spolupatričnosť a lásku svojho pastiera. Miestna kaplnka slúžiaca ako hrobka bývalých pánov kaštieľa sa stala miestom bohoslužieb po rekonštrukcii, prístavbe prístrešku pred kaplnkou, osadením lavíc, oprave oplotenia, výsadbe stromkov a kríkov a celkovej úprave okolia.

Svätý Otec je medzi nami a žehná nás znakom kríža...

Je šťastím pre obec, kde je stánok Boží s duchovným pastierom.
Naša malá vyše 300 obyvateľova obec cez celé storočie neslávila Eucharistiu a nemala čulý duchovný život priamo vo svojej obci, keďže je filiálkou krušovskej farnosti a nemá vlastný kostol. Veriaci chodili do farského kostola v Krušovciach. Až po osamostatnení sa po roku 1989 nastali zmeny k lepšiemu a dnes, po obetavej práci veriacich máme zrenovovanú kaplnku, v ktorej podzemí je hrobka členov rodiny: Finka a Motešický - bývalých pánov kaštieľa.
Príklady priťahujú, ale i inšpirujú a povzbudzujú. Jednym veľkým príkladom duchovne všestranne pôsobiacim na ľudí je náš

pán dekan Ondrej V A L A CH,

ktorý sa narodil vo Vrábloch kde vychodil základnú školu, pokračoval v štúdiu na strednej všeobecno vzdelávacej škole a zmaturoval roku 1966. Po naskytnutí príležitosti v roku 1968 stal sa študentom Cyrilometodskej bohosloveckej fakulty v Bratislave a 9. 6. 1973 bol vysvätený odslúžiac primičnú svätá omša vo Vrábloch. Jeho prvé dušpastierstvo ako novokňaza kaplana sa konalo v Šahách v roku 1973 odkiaľ nastúpil v mesiaci október na základnú vojenskú službu v Žatci a Olomouci. Po vojenčine až do marca roku 1976 nemohol bez štátneho súhlasu pôsobiť na veriacich ako kaplan. Od roku 1976 do februára roku 1979 je kaplanom v Blumentálskom kostole v Bratislave, potom od 15. 3. 1979 do r. 1981 je kaplanom v Starom Tekove. V mesiacoch február a marec 1981 pôsobí ako kaplan v Zlatých Moravciach, od apríla 1981 do júna 1999 je farárom v Nemčiňanoch pri Zlatých Moravciach a od 1.7. 1999 do 30.6. 2000 je farárom v Bratislave – Vrakuni. Požehnaným dňom 1 .7. 2000 začína pôsobiť ako farár v Krušovciach.
V Bratislave, Nitre a teraz aj v Topoľčanoch pôsobí vo funkcii školského dekana.
Príchodom pána dekana do krušovskej farnosti sa v opravenej a nanovo vymaľovanej kaplnke začali pravidelne konať sv.omše, keďže v obci žije veľa starých a prestárlych veriacich, ktorí už nemôžu chodiť na bohoslužby do susednej obce. So staršími chodia na bohoslužby i mladí a deti, ktoré sú takto vo svojom rodisku v priamom kontakte s dušpastierom a to má na ne dobrý vplyv. Okrem toho každý prvý piatok v mesiaci pán dekan prichádza so slovom Božím do domov chorých a bezvládnych. Očistný kúpeľ - spoveď so sv. prijímaním poskytuje nielen im, ale v našej malej kaplnke i ostatným veriacim obce.

TRI VÝZNAMNÉ UDALOSTI V OBCI

20. 9. 2003 je pamätným dňom tromi významnými udalosťami slávenia Eucharistie: požehnaním úrody, vysvätením zrekonštruovanej sochy sv. Floriána a zrekonštruovaného prícestného kríža, premiestneného a postaveného pri kaplnku zasvätenú Panne Márii z hory Karmel, ktorej obraz tróni v kaplnke nad oltárikom.

Hlboko veriaci človek - pán starosta Ján Mašír (s manželkou majú tri detičky) pokračuje v načatom diele bývalej pani starostky Helenky Gálisovej starajúc sa na základe kresťanskej morálky tak o duchovné blaho občanov, ako i o renováciu kresťanských symbolov a estetiku prostredia.

Po sv.omši pripravil pred kaplnkou - z darov zeme a šikovných rúk gazdiniek - pohostenie a vtedy spolu s pánom dekanom i ostatnými veriacimi pogratulovali najstaršej občianke obce k jej 90.rokom života. Na trávniku pod holým nebom a pri prestretom stole postavenom pred kaplnkou, rezonovala bratská láska medzi nami, pokoj a radosť zo života. Rozprávali sme sa o návšteve sv. Otca, ako sme prežívali sv. omšu v Bratislave Petržalke, o posolstve viery, lásky a nádeje, súdržnosti kresťanských rodín... a cítila som, že sv. Otec je medzi nami a žehná nás znakom kríža: V mene Otca, i Syna i Ducha svätého. Ďakujem Bohu za to, že máme v obci všestranného duchovného otca, dobrého veriaceho človeka pána starostu a veľa obetavých ľudí zapálených pre dobro spoločenstva ľudí a nielen veriacich.

Anežka Vražbová Horné Chlebany