Po obnovení
samosprávy obcí v r. 1990 obec znovu pocítila potrebu prezentovať svojbytnosť
aj vlastnými symbolmi: erbom, vlajkou a pečaťou. Obec nemala vlastný erb, boli
používané zemepánske viacerých rodov.
Horné Chlebany sú
zaradené medzi mestá a obce s hovoriacimi erbami.
Názov obce korení v slove chlieb. Je to veľmi pekný a zaujímavý symbol, ktorý
má v kresťanskej symbolike základný význam. Vlastný erb H. Chlebian navrhol ho
PhDr. Ladislav Vrteľ. Schválila ho Heraldická komisia
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky pod č. j. HR - 114/H-31/94. Obecné
zastupiteľstvo H. Chlebany uznesením č. 32/94 erb schválilo.
Obec symboly
používa dňom schválenia od r. 1994.
Horné Chlebany sa
zaradili medzi obce s „hovoriacimi erbami“. Názov obce korení v slove chlieb. je to pekný
a zaujímavý symbol, ktorý v kresťanskej symbolike má základný význam.
Používa sa vo viacerých významoch, najmä ako „chlieb náš každodenný“, ktorý musí človek dorobiť a získať
v potu tváre v dôsledku prvého hriechu. Chlieb je pre človeka
každodenné a zároveň posvätné jedlo. Cesta od zrna zasiateho do brázdy,
cez zelené pole, zlatisté vlniace sa klasy, prácu koscov, mlatcov, mletie,
preosiatie, prípravu cesta, prechod cez žiar pece k deleniu medzi členov rodiny
pri stole - každá etapa bytia tohoto jedla je symbolická a vypovedá
o ceste kultúry.
V mystickej
podobe už starozákonní proroci stotožňujú chlieb so Slovom Božím, keď
o ňom hovoria ako o živom Slove Božom (Iz.
55,1 a nasl.), či ako o zosobnenej múdrosti
(prísl. 9,5), ba sám Ježiš o sebe povedal: „Ja
som chlieb života...“ (Ján 6,35).
Veľmi vzácne je
tiež rozmnoženie chlebov Ježišom, ako ho popísal vo svojom evanjeliu sv. Marek,
keď niekoľkými chlebmi nasýtil zástupy, ba ešte
dvanásť plných košov chlebov zvýšilo. (Marek 6,38 -44).
V erbe je
vhodné zobrazenie troch chlebov, čo v heraldike predstavuje
a symbolizuje množstvo. V snahe vyhnúť sa prípadnej zámene
s tromi bochníkmi, ako symbolom sv. Benedikta je vhodné vloženie pecňov
chleba do košíkov, čím sa celé znamenie ozvláštňuje a navyše sa upozorňuje
na skutočnosť, že názov obce vznikol zrejme od pečenia chlebov a ich
dávania kláštoru, hradu či komende.
Tri chleby
v erbe sú stvárnené tak, aby sa smerom nahor akoby zväčšovali.
Tým má celková
kompozícia potrebnú dynamiku.
Vlajka Horných
Chlebian pozostáva z piatich pozdĺžnych pruhov vo farbách bielej,
červenej, žltej, červenej, a bielej. Vlajka má dvojtretinový pomer strán
a ukončená je troma cípmi, t.j. dvoma zástrihmi.
Erb, vlajka
a pečať obce sú jej základnými symbolmi. Od nich možno odvodiť ďalšie.
Zástava má rovnakú
kompozíciu ako vlajka, pomer jej strán však nemusí byť vždy dvojtretinový.
Zástava môže byť aj dlhšia, na rozdiel od vlajky je vždy pevne pripojená
k žrdi alebo krátkemu priečnemu rahnu (ak ide o koruhvu).
Koruhva je typom zvislej zástavy pripojenej ku krátkemu priečnemu rahnu,
spolu s ktorým sa vyťahuje na stožiar.
Pečať Horných
Chlebian je okrúhla, uprostred s obecným symbolom a kruhopisom OBEC
HORNÉ CHLEBANY.
Dňa 11. septembra roku Pána
1998
žiarivé slnečné lúče,
dotýkajúce sa kvapiek rosy na tráve, zaliali svojím jasom našu rodnú dedinku
odetú v slávnostných šatách ako nevestu kráčajúcu pred tvár Pánovu. Čulý
ruch a ľúbivé melódie dychovej hudby
z Bošian vyplašili vtáctvo sídliace v korune stromu na cintoríne, kde
smerovali predstavitelia obce, hostia a občania k obradu slávnostnej
svätej omše spojenej s posvätením obecných symbolov a zvona.
Z roku 1328 je prvá písomná zmienka o obci Horné Chlebany
s vtedajším názvom Halban a práve tohoto
roku je tomu 670 rokov čo sa dostal do listiny nitrianskeho biskupstva záznam o
obci. Dňa dvanásteho júna vyšla malá, drobná päťdesiat stranová brožúrka ,
ktorú spracovala Anežka Vražbová, kronikárka obce.
Publikácia je vytlačená spolu
s pohľadnicami obce a pozvánkami v tlačiarni D. V. P. – tlač, P.
Krátky, Ješková Ves,
pozvánky. Erby obce vyhotovila:
Reklama – Propagácia v spoločenskom dome v Topoľčanoch.
Pečiatky, vlajky, zástavy
a insígnie starostu vyrobila firma Interiér Hlohovec.
Symboly obce sú duchovným
povznesením.
Zvon je živým srdcom obce
a jej obyvateľov, lebo nás sprevádza celým životom.
Svojím bim – bam – bom nás pozýva k bohoslužbe, oznamuje nám
poludnie i večernú omšu, poplašne zvučí pri požiari a veľkej vode
a sprevádza nás na ceste do večnosti svojím smutným umieráčikom. Zvon je
živé srdce dediny a toto srdce vysvätil, spolu s obecnými symbolmi,
dôstojný pán dekan Lackovič z Topoľčian.
Dňa 12. septembra roku Pána 1998,
za nádherného spevu cirkevného spevokolu pod vedením pána Jána Medu, začalo biť
živé srdce zvona našej 365 obyvateľovej obce s 136-timi popisnými číslami
svoju pieseň prítomnosti a budúcnosti.
Srdce jeho predchodcu
s nápisom na čepci: „Ioanes Knobloch Neosoli A.1789“ sa zastavilo po krádeži v mesiaci
január tohoto roku po 209 rokoch služby a zdieľania osudov obyvateľov našej
malej obce. Jeho hodnota je nevyčísliteľná. Nový zvon vyrobený Kovotexom spol. s. r. o. Beluša bol zakúpený dňa 28.
8. 1998.
Na zvon bola urobená zbierka
financií predajom knihy o obci Horné Chlebany.
Zvon si našiel svoje miesto
v novovybudovanej zvonici pri dome smútku, resp. Dome nádeje, ako dom
smútku nazval pri posväcovaní pán dekan Lasab.
Hodnota zvona bude stúpať vekom búrok, páľav, zmien a pohybu budúcich
generácií.
Slávnostná posväcujúca omša sa
stala poslednou omšou v našej obci pre pána dekana Lasaba
Andreja po viac ako 26 rokoch služby Pánovi a obyvateľom krušovskej farnosti. Peter Boris vo svojom dojímavom
príhovore vyzdvihol záslužnú prácu pána dekana pre celú farnosť s dobrým
a pozitívnym duchovným pôsobením na súčasné generácie. Pani starostka
Helena Gálisová so slzami v očiach
a kyticou kvetov v rukách z úprimného srdca ďakovala pánu
dekanovi za dušpastierstvo so želaním Božej štedrosti v jeseni jeho
života. Mnohé oči boli zarosené dojatím pri pohľade na nášho duchovného otca so
šedinami na hlave, hnedými očami s jasnou iskrou sťa oči lesnej srny
a prihrbenou, stredne vysokou postavou. Jeho čelo s dvomi hlbšími vráskami
sa vyrovnalo pri pohľade na dietky s kytičkami
ruží a úsmev na plných perách znovu zahrial pri srdciach tých, ktorí jeho
kázne dlhé roky počúvali srdcom.
Po slávnostnej svätej omši
prešiel sprievod s pozvanými hosťami a obyvateľmi do kultúrneho domu
na zasadnutie obecného zastupiteľstva. Pani starostka privítala cirkevných
predstaviteľov a to: pána dekana Lackoviča
a kaplana Suchého, medzi ktorými bol aj študent
teológie Jozef- syn pána doktora Švercela
z Krušoviec,
prednostu z Topoľčian JuDr. Karola Gerháta, starostku Švecovú z obce Rajčany, starostku Priecelovú
z Noroviec, starostku Gerhátovú z Chrabran, starostku Paulovičovú
z Velušoviec, starostu Uhríka z Krušoviec,
starostu Bertaša z Továrnik, sponzorov -
súkromných podnikateľov a pozvaných občanov (z každej domácnosti
jeden zástupca).
Cirkevný spevokol navodil
slávnostnú atmosféru po príhovore a poďakovaní pani starostky všetkým tým,
ktorí sa akýmkoľvek spôsobom podieľali na výstavbe domu smútku, zvonice, opráv
kaplnky atď. Kultúrny program pripravil a organizoval pán Ján Medo a v závere zaznela aj skladba o dedine
Chlebany.
Po obede zahrala bošianska dychová hudba. Vyhrávala aj cestou od kultúrneho
domu k ihrisku. Pri jej tónoch ľúbivo
a ladne našľapovali tanečným krokom mažoretky základnej školy
v Krušovciach. Priateľský futbalový zápas starších pánov z Horných
Chlebian a Krušoviec začal až po tanečných kreáciách mažoretiek, ktoré
zožali potlesk zúčastnených divákov. (Hornochlebanci
prehrali.)
Večer osláv sa niesol
v rytme skupiny Trio Selekt Horné Chlebany pod vedením J. Medu. Švédske
stoly s občerstvením sa prehýbali pod dobrotami nachystanými kuchárom
Vladimírom Kmotorkom. Ako je dobrým zvykom, pobaviť
sa prišli i ostatní obyvatelia obce a občania susedných dedín. Veselá
a dobrá nálada sa preniesla až do bieleho rána. Ešte o ôsmej hodine
išli z tanečnej zábavy húfiky oslávencov a veselo si pospevovali
pieseň o Chlebanoch.
O oslave 670. rokov od
prvej písomnej zmienky o obci Horné Chlebany je na titulnej strane
okresných novín Dnešok, zo dňa 10.
11. 1998 článok od starostky obce -pani Heleny Gálisovej
pod názvom: „Spokojní boli všetci.“
V krajských novinách Hlásnik zo dňa 12. 4. 1998, ktoré píšu
o ľuďoch z okresov, Nitra, Levice, Nové Zámky, Šaľa, Zlaté Moravce,
Topoľčany a Komárno je zverejnený článok na strane číslo 9 pod názvom: „Netradičné „povinnosti“ Anežky Vražbovej“, ktorý napísal pán Ľubomír Sysel. V článku je písané o svadobných zvykoch
obce.
http://www.sweb.cz/hornechlebany
e-mail: ocu.hornechlebany@mail.t-com.sk