Po obnovení samosprávy obcí v r. 1990 obec znovu pocítila potrebu prezentovať svojbytnosť aj vlastnými symbolmi: erbom, vlajkou a pečaťou. Obec nemala vlastný erb, boli používané zemepanské viacerých rodov.

Horné Chlebany sú zaradené medzi mestá a obce s hovoriacimi erbami. Názov obce korení v slove chlieb. Je to veľmi pekný a zaujímavý symbol, ktorý má v kresťanskej symbolike základný význam. Vlastný erb H. Chlebian navrhol ho PhDr. Ladislav Vrteľ. Schválila ho Heraldická komisia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky pod č. j. HR - 114/H-31/94. Obecné zastupiteľstvo H. Chlebany uznesením č. 32/94 erb schválilo.

Obec symboly používa dňom schválenia od r. 1994

Horné Chlebany sa zaradili medzi obce s „hovoriacimi erbami“. Názov obce korení v slove chlieb. je to pekný a zaujímavý symbol, ktorý v kresťanskej symbolike má základný význam. Používa sa vo viacerých významoch, najmä ako „chlieb náš každodenný“, ktorý musí človek dorobiť a získať v potu tváre v dôsledku prvého hriechu. Chlieb je pre človeka každodenné a zároveň posvätné jedlo. Cesta od zrna zasiateho do brázdy, cez zelené pole, zlatisté vlniace sa klasy, prácu koscov, mlatcov, mletie, preosiatie, prípravu cesta, prechod cez žiar pece k deleniu medzi členov rodiny pri stole - každá etapa bytia tohoto jedla je symbolická a vypovedá o ceste kultúry.
V mystickej podobe už starozákonní proroci stotožňujú chlieb so Slovom Božím, keď o ňom hovoria ako o živom Slove Božom (Iz. 55,1 a nasl.), či ako o zosobnenej múdrosti (prísl. 9,5), ba sám Ježiš o sebe povedal: „Ja som chlieb života...“ (Ján 6,35).
Veľmi vzácne je tiež rozmnoženie chlebov Ježišom, ako ho popísal vo svojom evanjeliu sv. Marek, keď niekoľkými chlebmi nasýtil zástupy, ba ešte dvanásť plných košov chlebov zvýšilo. (Marek 6,38 -44).
V erbe je vhodné zobrazenie troch chlebov, čo v heraldike predstavuje a symbolizuje množstvo. V snahe vyhnúť sa prípadnej zámene s tromi bochníkmi, ako symbolom sv. Benedikta je vhodné vloženie pecňov chleba do košíkov, čím sa celé znamenie ozvláštňuje a navyše sa upozorňuje na skutočnosť, že názov obce vznikol zrejme od pečenia chlebov a ich dávania kláštoru, hradu či komende.
Tri chleby v erbe sú stvárnené tak, aby sa smerom nahor akoby zväčšovali.
Tým má celková kompozícia potrebnú dynamiku.

Erb, vlajka a pečať obce sú jej základnými symbolmi. Od nich možno odvodiť ďalšie.

Vlajka
Vlajka Horných Chlebian pozostáva z piatich pozdĺžnych pruhov vo farbách bielej, červenej, žltej, červenej, a bielej. Vlajka má dvojtretinový pomer strán a ukončená je troma cípmi, t.j. dvoma zástrihmi.

Zástava
Zástava má rovnakú kompozíciu ako vlajka, pomer jej strán však nemusí byť vždy dvojtretinový. Zástava môže byť aj dlhšia, na rozdiel od vlajky je vždy pevne pripojená k žrdi alebo krátkemu priečnemu rahnu (ak ide o koruhvu).

Koruhva
Koruhva je typom zvislej zástavy pripojenej ku krátkemu priečnemu rahnu, spolu s ktorým sa vyťahuje na stožiar.

Pečať
Pečať Horných Chlebian je okrúhla, uprostred s obecným symbolom a kruhopisom OBEC HORNÉ CHLEBANY.

Oslava 670. ročnice obce Horné Chlebany

od prvej písomnej zmienky z r.1328

Dňa 11. septembra roku Pána 1998

žiarivé slnečné lúče, dotýkajúce sa kvapiek rosy na tráve, zaliali svojím jasom našu rodnú dedinku odetú v slávnostných šatách ako nevestu kráčajúcu pred tvár Pánovu. Čulý ruch a ľúbivé melódie dychovej hudby z Bošian vyplašili vtáctvo sídliace v korune stromu na cintoríne, kde smerovali predstavitelia obce, hostia a občania k obradu slávnostnej svätej omše spojenej s posvätením obecných symbolov a zvona. Z roku 1328 je prvá písomná zmienka o obci Horné Chlebany s vtedajším názvom Halban a práve tohoto roku je tomu 670 rokov čo sa dostal do listiny nitrianskeho biskupstva záznam o obci. Dňa dvanásteho júna vyšla malá, drobná päťdesiat stranová brožúrka, ktorú spracovala Anežka Vražbová, kronikárka obce.

Publikácia je vytlačená spolu s pohľadnicami obce a pozvánkami v tlačiarni D. V. P. – tlač, P. Krátky, Ješková Ves, pozvánky. Erby obce vyhotovila: Reklama – Propagácia v spoločenskom dome v Topoľčanoch. Pečiatky, vlajky, zástavy a insígnie starostu vyrobila firma Interiér Hlohovec.

Symboly obce sú duchovným povznesením

Zvonica na miestnom cintoríne

Zvon je živým srdcom obce a jej obyvateľov, lebo nás sprevádza celým životom.
Svojím bim – bam – bom nás pozýva k bohoslužbe, oznamuje nám poludnie i večernú omšu, poplašne zvučí pri požiari a veľkej vode a sprevádza nás na ceste do večnosti svojím smutným umieráčikom. Zvon je živé srdce dediny a toto srdce vysvätil, spolu s obecnými symbolmi, dôstojný pán dekan Lackovič z Topoľčian.
Dňa 12. septembra roku Pána 1998, za nádherného spevu cirkevného spevokolu pod vedením pána Jána Medu, začalo biť živé srdce zvona našej 365 obyvateľovej obce s 136-timi popisnými číslami svoju pieseň prítomnosti a budúcnosti.
Srdce jeho predchodcu s nápisom na čepci: „Ioanes Knobloch Neosoli A.1789“ sa zastavilo po krádeži v mesiaci január tohto roku po 209 rokoch služby a zdieľania osudov obyvateľov našej malej obce. Jeho hodnota je nevyčísliteľná. Nový zvon vyrobený Kovotexom spol. s. r. o. Beluša bol zakúpený dňa 28. 8. 1998.
Na zvon bola urobená zbierka financií predajom knihy o obci Horné Chlebany.

Zvon si našiel svoje miesto v novovybudovanej zvonici pri dome smútku, resp. Dome nádeje, ako dom smútku nazval pri posväcovaní pán dekan Lasab. Hodnota zvona bude stúpať vekom búrok, páľav, zmien a pohybu budúcich generácií.
Slávnostná posväcujúca omša sa stala poslednou omšou v našej obci pre pána dekana Lasaba Andreja po viac ako 26 rokoch služby Pánovi a obyvateľom krušovskej farnosti. Peter Boris vo svojom dojímavom príhovore vyzdvihol záslužnú prácu pána dekana pre celú farnosť s dobrým a pozitívnym duchovným pôsobením na súčasné generácie. Pani starostka Helena Gálisová so slzami v očiach a kyticou kvetov v rukách z úprimného srdca ďakovala pánu dekanovi za dušpastierstvo so želaním Božej štedrosti v jeseni jeho života. Mnohé oči boli zarosené dojatím pri pohľade na nášho duchovného otca so šedinami na hlave, hnedými očami s jasnou iskrou sťa oči lesnej srny a prihrbenou, stredne vysokou postavou. Jeho čelo s dvomi hlbšími vráskami sa vyrovnalo pri pohľade na dietky s kytičkami ruží a úsmev na plných perách znovu zahrial pri srdciach tých, ktorí jeho kázne dlhé roky počúvali srdcom.

Po slávnostnej svätej omši prešiel sprievod s pozvanými hosťami a obyvateľmi do kultúrneho domu na zasadnutie obecného zastupiteľstva.

Pani starostka privítala cirkevných predstaviteľov a to:

pána dekana Lackoviča a kaplana Suchého, medzi ktorými bol aj študent teológie Jozef´- syn pána doktora Švercela z Krušoviec,
prednostu z Topoľčian JuDr. Karola Gerháta,
starostku Švecovú z obce Rajčany,
starostku Priecelovú z Noroviec,
starostku Gerhátovú z Chrabran,
starostku Paulovičovú z Velušoviec,
starostu Uhríka z Krušoviec,
starostu Bertaša z Továrnik,
sponzorov - súkromných podnikateľov a pozvaných občanov (z každej domácnosti jeden zástupca).
Cirkevný spevokol navodil slávnostnú atmosféru po príhovore a poďakovaní pani starostky všetkým tým, ktorí sa akýmkoľvek spôsobom podieľali na výstavbe domu smútku, zvonice, opráv kaplnky atď. Kultúrny program pripravil a organizoval pán Ján Medo a v závere zaznela aj skladba o dedine Chlebany.

Po obede zahrala bošianska dychová hudba. Vyhrávala aj cestou od kultúrneho domu k ihrisku. Pri jej tónoch ľúbivo a ladne našľapovali tanečným krokom mažoretky základnej školy v Krušovciach. Priateľský futbalový zápas starších pánov z Horných Chlebian a Krušoviec začal až po tanečných kreáciách mažoretiek, ktoré zožali potlesk zúčastnených divákov. (Hornochlebanci prehrali.)

Večer osláv sa niesol v rytme skupiny Trio Selekt Horné Chlebany pod vedením J. Medu.
Švédske stoly s občerstvením sa prehýbali pod dobrotami nachystanými kuchárom Vladimírom Kmotorkom.
Ako je dobrým zvykom, pobaviť sa prišli i ostatní obyvatelia obce a občania susedných dedín.
Veselá a dobrá nálada sa preniesla až do bieleho rána.
Ešte o ôsmej hodine rannej išli z tanečnej zábavy húfiky oslávencov a veselo si pospevovali pieseň o Chlebanoch.
 

Napísali:
O oslave 670. rokov od prvej písomnej zmienky o obci Horné Chlebany je na titulnej strane okresných novín Dnešok, zo dňa 10. 11. 1998 článok od starostky obce -pani Heleny Gálisovej pod názvom: „Spokojní boli všetci.“
V krajských novinách Hlásnik zo dňa 12. 4. 1998, ktoré píšu o ľuďoch z okresov, Nitra, Levice, Nové Zámky, Šaľa, Zlaté Moravce, Topoľčany a Komárno je zverejnený článok na strane číslo 9 pod názvom: „Netradičné „povinnosti“ Anežky Vražbovej“, ktorý napísal pán Ľubomír Sysel. V článku je písané o svadobných zvykoch obce.