Vzhľadom k skutočnosti, že kázne A. Rudnaya, napísané v Krušovciach a kázané aj našim predkom neboli znovu vydané a mala som možnosť získať originál knihy kázní A. Rudnaya od manželky (dnes už nebohého) obvodného pána doktora MUDr Jozefa Hederu, ponúkam úryvky z kázne:

 „Concio pro Dominica III.post Pentecosten, dieta in primo meo ad Parochian Korossiensen ingressu.“

Quis ex vobis homo, qui habet centum Oves, et si perdiderit unam ex illis, nonne dimittet nonaginta novem in desecto, et vadit ad illam quae perierat, donu in veniat eam.(Luc.15.v.4)

Veta v preklade znamená:

„Který je z Vás človek, který má sto ovéc, a stratil li by jednu z nich, zdáliž neopustí devadesát devat na púšči, a ide k tej, která zahynula, pokáď je nenalezne.“ 

Laskaví kresťané! 

Z milosťi Bozkéj, od duchovnéj vrchnosťi našej já sem k vám jakožto pasťír vyslaní, nevcháďam do Ovčinca svého jako zlodej, a loter, nebo vchádzám skrze dvere, to jest: skrze uríďení vrchnosti mojej, já sem váš pastír uríďení, abich podla vinaučováňá knížaťa pasťírov išel pred Ovečkámi svými, abi sťe mňa nasledovali, abi sťe hlas moj poznali jak vlastného pastíra, aby dal dušu svoju za ovečky své, já sem pasťír, kterému ne sto, ale dve tisíc a vícej Oveček je zverených, za které všecké nekdi, keď Syn Boží príjde z velikú Slávú, a velebnosťú súďiť živých, a mrtvých, tvrdý počet odevzdať mosim, které všecky tak pilne chrániť, a opatrovať mám, že keď mi jedna prašivá zostane, keď mi jedna z nich zahyne, mnohokráte 1999 zdravých na čas zanechať a prašivú uzdraviť, zahynulú svému Ovčincu privésti povinný budem.

Abych ťažkéj téjto povinnosľi mojeje dosti učiniť mohel, na Vás laskaví poslucháči najvícej záleží; pońeváč povinnosťi moje jakošto pasťírá naproťi Vám Ovečkám mojím z Vašími na ten spósob sú zvázané, že já vyplneňú mojích povinností žáden prospech očekávať nemožem, jestli vy povinnosťi Vaše, které Vás naproťi pasťíra Vašeho zavazujú, dokonále navyplňiťe. Aby ste tehdá nekdy z nevedomosťú sa nevymlúvali, abych žádnu stránku namal na Vašem zatraťeňí, ale jestli nekterý z Vás zatraceňí pripísť mosel. – Počátek kresťanského vynaučováňá, a vyhlasováňá Slova Bozkého v tom zakládám, že Vám v dnešnej kázňe prednesem ponajprv povinnosti moje naproťi pasťírovi svému. S prvého poznáťe, čo kde mňa očekáva; z druhého jako naproťi mňe spravovať máťe. Príjd o Bože Duše svatí, který skrz ustanoveňí vrchnosťi našej si mňa položil ríďiť Cirkev božu; popraj hojňe tvéj Milosťi, aby sme povinnosťi naše poznať, a s Tvojú pomocú bozkú z obidvoch stránek dokonále vyplňiť mohli.

 Poslúchajťe.

 Jedná stránka. 

Svaté všeobecné cirkevné zhromážďeňí Tridenské všecký povinnosťi jedného každého duchovného pasťíra nakrátce predstavuje, ked mluví, že všecci, kterí duše opatrujú pod Božím prikázaňím zavázaní sú, ovce své poznat, za ne tu nekterú obetu mši svatéj obetovať: skrz rozhlasováňí Slova Božího, skz udelováňí a posluhováňí svatých svátosťí, akrz príklad dobrých skutkov ovce své pásť: naposledy bedlivú a otcovsku starosť na chudobné, nemocné, a uťisknuté osoby mať. Atď.

V závere kázne hovorí a.Rudnay:

 „Závirka.

 Láskaví kresťané!

 Slyšali ste nakrátce povinnosti moje naproti Vám, povinnosti pastír naproti ovečkám svojím, zdáliš týmto dokonále podla Uradu mopjého dosť učiním, z budúceho mojého držáňaá poznáte. Však predca dúfam v nekonečném milosrdenství boském, že mi svou Milosť udelí, abych čo za potrebné dodržím, a čo vrúcne, a s celého srdca vinšujem, i skutkom vyplniť, vás všeckých od zatraceňá večného zachrániť, a k sláve nebeskej privésť mohel.  Abych mohel k Synu Božému pri tem posledném súde vás všetkých na pravici predstaviť, a keď to kníža pastírov ode mňa počet vybírať bude, k nemu smele volal: O Pane! Hle kterých si na mňa zveril, kterých si mne dal, nestratilsem s ních ani jedného: jestli ale který s niích je zatracen, ten nebol z ovčinca mého, ten neposlúchal hlas pastíra svého; od čoho aby nás Boh milostive zachránil, potrebná vec je, aby ste aj vy povinnosti vaše naproti pastírovi svému vyplnili; o kterém záleží druhá stránka kázne mojéj, kterú poneváč včul čas povedať nedopúšča, nasledujúcu nedelu vám úplne prednesem, včil

Amen. 

 Poznámka:

Temto úryvok je z Rudnayovej prvej kázne veriacim Krušovskej farnosti z roku 1789 na strane knihy 39-44-45.

  Ďalší úryvok kázne z toho istého roku upozorňuje veriacich na povinnosti voči Bohu, Cirkvi a pastierovi ich.

 Continuatio Concionis Dominicae praecentis. Concio pro Domonica IV.post Pentecosten, dicta in Koross.

 Jedinká stránka.

 Jestli moja povinnosť v tom záleží, abych obzváštne časem nedelním, a svátečním za vás obetoval mšu svatú, abych Spasitela Ježiša Krista Bohu Otci za hríchy, a neprávosti vaše predložil na oltári, lahko sami poznáte láskaví kresťané! Že povinnosť vaša je v temto chráme Páne pri mši svatéj s takú pobožnosťú, vrúcnosťú, a pokorú sa nachádzť, kterú svatosť místa tehoto, kterú prítomnosť živého, a optravdivého Boha, kterú najvetšé toto tajemství náboženstva našého, které s činí pri mši svatéj, sebú donáša; k nábožnému temuto, a pokornému slyšání mši svatej neni vec potrebná, aby jedenkaždý osobite, a pre seba sa modlol: neni vec potrebná, abyste obzvášne Otče náš, neb pátričky čítali, tým méne aby ste z modlácích knížek modlitby samí ze sebú šeptali, které mnohokráte nerozumíte, tak že s Pravdú o vás povedať sa može, čo samá večná pravda o ludu Izraelském mluví: Lud tento ustámi mňa ctí, ale srdco jejich je daleko ode mňa. Títo, pravím, veci neni sú potrebné, ani užitečné k pobožnému slyšání mši svatej.

Zajiste je ...Povinnosť vaša naproťiva Slovo Božské pilňe poslúchať, a konať, kdo je z Boha, praví večná pravda slová Božé sľiší, preto vi nesľišíte, nebo z Boha ňeňi sťe: ale pochádzáte z Otca ďábla pekelného. A zaisťe odkáď pochádzá, že sa u vás nachádzajú všeľijaké neprávosťi, a nešlechetnosťi- že u vás panujú roztržitosťi, krádeže, lúpežníctví, zloďejství, požádáňí statkov cudzích- odkáď pochádzá tá hlavatosť, s kterú sa proťi zemskému pánstvu, proťi vrchnosťi vašej tolkokrát povišujeťe – odkáď pochádzajú ťi pohanské obličaje, ťi svatojánske ohne, a iné poverki, které za krátky čas sem u vás skusil, v kterém medzi vami prebívam – odkaď pochádzá, že misel mnohích naproti vecám našeho náboženstva tak je zatupená, a zahlúpená , že v dobrovólnej nevedomosťi ťich vecí až do smrti strvávajú, které sú najpotrebnejší k večnému blahoslavenstvu, a tak sami o svoje nesčasťí pracujú, samí sa hádžú do teho žalára, kďe bude plač a škípaňí zubov. – odkaď, pravím, toto všecko pochádzá – Zdáliš ne s téj jeďinej príčini, že neposlúchajú Slovo Božé: že neslišá kresťanské katolícke učeňí: že neslišá hlas svojeho pasťíra. A preto napomínám vás ze svatím Jakubom, buďťe poslucháči Slova božého, a ne len poslucháči toliko, ale i činiťele, nebo kdo je poslucháč slova, a v zrkadle, nebo zhlédel sa  a odešel, a hneď zapomenul jaký bol. Mňa čo sa dotiče, jako sem v prvej mojej kázňi zaslúbil, volať budem, a neprestanem, jako trúba povíšim hlas svoj, a zvestovat vám budem večné pravdi- zvestovat budem spľolu ai nešlechetnosťi vaše. Jestli kdo hlas pasťíra svého slišať nebude, jestli mňa neposlúchne, nech je vitvorení z ovčinca našeho, nech je vitvorení z obcováňá svatích, nech je zatracení, já ruky moje umívať budem. Jestli já z rozhlasováním Slova Božého, a z rozdelováním svatých svátosi vás krmiť budem, slušná, ano aj potreb

Posledná rozlúčková kazeň A. Rudnaya zo dňa 10. 2. 1805.

 Valedictoria Concio modicum vobiscum sum. Joan.13.v.33. – Modlicum, et jam non videbitis me. 16.v.16.

 - Synáčkové ešče máličko sem s vami.

 – Máličko, a uš neuzrete mňa.

 Dopusťi mi námestňíkovi tvojému Kriste Jéžiši Kňíža pasťírov, v kterého méne sem dovčilku poselství vikonával, abich, ked sa z mojími ovečkámi, mňe skrz teba zvereními lúčím, ti Slova potrebovať mohel, s kterími si ti tvé nasledujícé lúčeňí milím učedelníkom oznámil: Sináčkové a Céri CirkviKrušovskéj, ešče máľičko sem s vami, - máľičko, a uš víc neuzreťe mňa. Máličkozaisťe sem s vami, neb čas prichádzá, abich Stádo sebe zverené inému zanechal, a k vyššému svému povoláňú pospíchal. Poneváč sa tak lúbilo Velebnosti bozkéj , abi mňa ne vedla mojích zásluhi, ale vedla nesmírného svého Milosrdenstva v šestnástem roku mojeho pracováňá ve vinici Pána povíšil, a skutečním Udom slavnéj Arci=biskupskéj Kapituli Ostrihomskéj učiňil, dostatečná príčina, abich do posledného díchnuťá za toto tak znameňité dobrodeňí Chválu Bohu vzdával, aby ste ai vi láskaví farňíci mojí! Spolu povďačné srdco k nebesám pozdvihlľi, že Boh bohatí v milosrdenství zhlédel na poníženosť vašu, že vás téj radosťi učastních učiňil, abi sťe od prvopočátku Cirkvi Krušovskéj po první ráz včílek uzreli pasťíra vašeho kapitulským rúchem ozdobeného.

Opuščáťe síce duchovného otca, kterí vás miloval, kterého sťe milovaľi. Však ale preto nech sa nermúťí srdce vašé, a nech sa nestrachuje, nech radňej téj poťešitedelnéj nádeje nabívá, že láskaví váš Otec v nebesách, kterí svojú prozretelnosťú všecko ríďí, a spravuje, všecko k tvému cílu a k dušnému spaseňú našému sprovádzá, vás neopusťí: že vám dá pasťíras nápadňika mého, kterého jediné usilováňí bude šlapaje Krista Jéžiša Knížaťa pasťírov tlačiť, najsvatejšá vóla bozká, kteréj viplneňí v každodeňnéj modľidbe žádáťe, nech je jediná míra vešého čineňá, zanecháňá, žádáňá, a očekáváňá.

Ovečky mé premilé, ešče máľičko sem s vami, dopusťiťe mi, abich poslední ráz svoj hlas pasťírskí pozdvihel, abich vás na hlavné povinnosťi rozličného stavu vašého rozpamatal, které s toho místa oznamovať, a opakovať bolo stálé dovčilku mojé predsavzaťí, a povolíňí.

Ďétki poslušné budťe rodičom vaším, poneváč to je Bohu milé, napomíná nás apoštol národov, kdo sa Pána bojí, cťí rodičov, a jako Pánom slúžiť bude tím, kterí ho splodiľi, preto je prikázáňí bozké: cťi Otca tvého, i Matku tvu, abis dlho živí bol na zemi.

Rodičové predstavte si za mustru svatého Toriáša, o kterém svaté písmo hovorí: že mal sina, kterého od ďeťinstva učil báť sa Boha, a zdržovať sa od všelikého hríchu. Kon neukoťení bívá tvrdoústí, a syn rozpusťilí bude opovážľiví. Preto ti slova kazatela hlboko do srdca si zaščepťe: sinové tebe sú, cvič jich, a zohíbaj jich od ďeťinstva jejích.

Ženy poddané budťe mužom vaším, jako Pánovi, nebo muž je hlava ženi, jako Kristus je hlava Cirkvi, a jako Cirkev poddaná je Kristovi, tak i ženi mužom svojím ve všetkích vecách; Muži milujťe Manželki vaše, jako i Kristus miloval Cirkev. A seba samého vidal za nú, tak ai Muži majú milovať Manželki svojé, jako Ťela své.

Poddaní Boha sa bojťe, a Krála v pocťivosťi majťe; dajťe čo je cisárové císarovi, a čo je Božého Bohu. Každá Duša Mocnosťam vyšším poddaná bud, nebo neňi Mocnosťi, nežlľi od Boha, pretokdo sa proťiví mocnosťi, božému rídeňú sa proťiví, kterí aľe sa proťivá sami sebe odsúdeňí dobívajú.

Páni, čo spravedľivé, a slušné je služebňíkom preukazujťe, vedíce, že ai vi Pána máťe v nebi. Hoden je zaisťe ďelňík mzdi svéj : nebo kdo vilévá krv, a krivdu čiňi nájemňíkovi, bratri sú. Pečujťe o čeládki vašéj duchovní, i ťelesní život, nebo kdo o svojích, a obzláštňe o domácích starosť nemá, víru zaprel, a horší je, nežľi neverící.

Služebňíci buďťe poslušní pánom vaším ťelesním z bázňú síce, a s Traseňím, však spolu sprostosťi srdca svého jeko Kristovi, ne na  oko slúžíce, jako bi dťe sa ludom lúbiť chceľi, aľe jako služebňíci Kristovi čiňťe vólu Božú ze srdca; ve všeckém sa lúbíce, neodmluvajíce, neokrádajíce. Poddaní budťe pánom ne toľiko dobrím, a mírním, aľe i rozpusťilím; nebo ta je milosť, jestli kdo z ohledu Božého znášá zármutki, a nespravedľive trpí.

Tí, kterí sa medzi vami bohatí menovať možú, nech sa držá príkaza svatého Pavla apoštola; nech neňi sú vysokomyselní, aňi nech nedúfajú v neistém hbohatství, aľe v Bohu živém, kterí dává nám všecki veci hojňe k požíváňú, nech dobre čiňá, bohatnú na dobrích skutkoch, snadňe udelujú, poklad sebe čiňá dobrí k času budúcému, abi dosáhľi pravého života.

Chudobní! Uvržťe na pána peč svu, a on vás krmiť bude. Nepečujte ríkajíce: čo budeme jesť, aneb čo budeme piť, aňi čím sa, budeme odívať, nebo to všcko pohane vihledávajú, vi zaisťe Otec váš, že toho všckého potrebujeťe. Majíce aľe pokrm, a čím bi sťe sa oďívaľi,  majťe na tom dosťi, nebo kterí chcú zbohatnúť, upadajú v pokušeňí, a škodľivé, které zahružujú luďi v zahinuťí, a zatraceňí.

Naposledki, jakžto fárňici v osobe nápadňika mojého budúcého pasťíra vašeho zhlédňiťe Jéžiša Krista, toho veľikého pasťíra, a biskupa duší našich, na kterém místo on poselství vykonávať bude, tak o nom misľiťe, jako o služebnňíkovi Kristovém, a rozdavačovi tajemství Božého. S tej príčini vás apoštol napomíná: prosíme vás bratri, abi sťe rozeznaľi tích, kterí pracujú medzi vami, a predložení sú vám v Pánu, a napomínajú vás, abi sťe k nim hojnejšu lásku maľi pre práce jejich; majte pokoj s nimi, poslušní budťe predstavením vašim, a poddaní budťe jim, nebo oni vás pilňe strahujú, jakžto počet majíce vidať za duše vaše, abi to z radosťú čiňiľi, a ne vzdicháňím, nebo to neňí užitečné vám. Milujťe tehda pasťíra vašého nápadňíka mého, milujťe sa vespolek, jako já sem miloval vás; s toho poznajú všcci, praví Kristus Jéžiš, že sťe Učedelňíci mojí, jestľi lásku jeden k druhému mať budeťe. Láska je zavírka všckích prikázáňí, duša celého kresťanstva, a zvazek dokonálosťi. Toto je posledné mojé pasťírské napomínáňí.

K tomu ale dodám z uprimného pasťírského srdca pochádzjícé zjevné posledné požehnáňí. Oheň láski svéj zapál Boh v srdcách vaších, ten nech rídí všcki kroki vaše, abi sťe od cesti jeho prikázáňá neodstúpiľi. Nech viplňí všecki pravé žádosťi srdca vašého, a svatá jeho pravica v rozďelováňí zemského, a nebeského požehnáňá nech sa nad vami ňikdi neukráťí; nech predlží vek váš, abi sťe uzreľi sinov ďétek vaších, abi boľi sinové, a céri vašé jako mláďatka olivi okolo stola vašého; nech naplňí stodoľi vaše ze zbožím, a komori vašé všeckím, čokľvek k živnosťi prináleží, abi sťe otvoriť mohľi ruku vašu  bratrovi núdznému; nech vás obhajuje skrz andela svého, od náhléj, a nenadáléj smrťi, od hromobiťá, a škodľivéj búrki, od ohňa, a povodňi, od chrústov, a popeľici, od moru, hladu, a vojni; nech vám dá svatého pokoja, kterého svet dať nemože. Jedním slovem: nech vileje na vás plnosť všeckého svojého požehnáňá.

Včíl už ništ iné mi nepozostává, jediňe abich vás láskaví farňíci moji Bohu, od kterého sem vás prijal, odevzdal. Ach láskaví Otče v nebesách! Bár bich z jednorodením sinem tvím kňížatom mojím povedať mohel: Otče svatí, zachovaj tích, kterích si mňe dal v ménu tvém, abi boľi jedno, jako ai mi: ked sem bol s ňimi, ja sem jích zachoval v menu tvém, kterích si mňe dal, chráňil sem, a žáden s ních nezahinul, jediňe syn zatraťení. Bár bich z veľikím apoštolem opakovať mohel: dobrí boj sem bojoval, beh sem moj pasťirski dokonal, víru sem zadržal, a preto zložená mi je koruna spravedlnosťi, kteru mi dáš v ten ďeň spravedľiví sudce. Však aľe od pravidla svého veľmi oddalenému čo mi pozostává, jediňe k trónu milosrdenstva sa uťíkať, a teba pred obličajem fárňikov mojích vrúcňe prosiť: abi si spáľil ohňem láski tvéj všecki chibi mojé v mojém Urade pasťírském dopusťené. Človek sem, a to síce krehkí človek, ňišt ludského od seba neoddalujem; apreto milí fárňici mojí! Jestľi sem bol komu kamen urazu a skala pohoršeňá, jestľi sem skrz lahkomiselnosť, nerozvážľivosť, ano i zlosť zachváťení v Urade mojém pasťírském  po pravéj ceste nepokračoval, jestľi sem  komu krivdu učiňil, jestľi sem koho s vás na jakíkoľvek spósob obrazil, pre bozké milosrdenství vás prosím, abi sťe mi odpusťiľi všecko previneňí moje, znášajíce jeden druhého, a odpusťíce vespolek, jako Kristus odpusťil nám.

Za všecku lásku, a uprimnosť, vdačnosť, a príveťivosť, za všecku deťínsku česť, a poslušnosť naproti duchocnému otcovi vašému preukázanu, čiňím zjavné s povdačného srdca pochádzajícé podakováňí: nech vám za všecko dobrodeňi ten hojňe zaplaťí z visosťi, kterí pohár studenéj vodi žížňivému podání, tak si váží, jako bi sám s ním bol napájaní. Ja ťelem síce oddálení, ale duchem prítomní, neprestanem v nehodních modľitbách mojích na vás pamatať; pospírajťe ai vi nové práce včil mňe skrz prozretedelnosť bozku uložené prosbámi vašími, abi sme jedenkaždí povinnosťi stavu svého dosťi učiňíce po tomto putováňí v slzavém údolí, nekdi spolu v blahoslavenéj vlasťi našej sa zešľi, a póvodca všeho dobrého na veki chváliľi, a velebiľi,

Amen.

 Poznámka:

Posledná kázeň v krušovskom kostole, ktorú si vypočuli i veriaci z našej obce je v uvedenej  knihe na stranách 532-538.

 V Trnavskej univerzite sa konala prezentácia novej knižnej publikácie: „Alexander Rudnay a jeho doba“ za účasti J. Em. kardinála Lászlóa Paskaia, arcibiskupa prímasa Budapeštiansko – ostrihomskej diecézy, J. E. Jána Sokola, arcibiskupa - metropolitu Bratislavsko – trnavskej diecézy, J. E. Petra Dubovského, predsedu Spolku s. Vojtecha, riaditeľa Spolku sv. Vojtecha pána PhDr. Štefana Hanakoviča, delegácie z jeho rodnej obce a delegácie z Krušovskej farnosti v ktorej bola okrem starostu obce z Krušoviec pána Uhríka s manželkou aj starostka našej obce s pánom Jánom Medom, predsedom dedinskej organizácie KDH, vedúcim farského spevokolu a organistom farského kostola v Krušovciach v jednej osobe.

 Slávnosť otvoril prorektor Trnavskej univerzity doc. Dr. Jozef Mikloško DrSc. zdôrazňujúc dobré vzťahy s poprednými katolíckymi univerzitami v Európe a vysoko ocenil náboženskú a národnú činnosť A. Rudnaya, ako aj jeho veľký prínos v oblasti sociálnej a charitatívnej. Pán profesor Tibor Žilka priblížil  plodný život a dielo A. Rudnaya a doc. Dr. Karol Wlachovský vyjadril svoje presvedčenie, že po tomto dvojjazyčnom diele budú nasledovať ďalšie, a taktiež vyjadril ocenenie práce zostavovateľom knihy. Medzi tými, čo sa prihovárali k účastníkom slávnostného aktu boli aj podpredseda Celoštátnej  samosprávy Dr. Štefan Tóth a profesor PhDr. Jozef Šimončič CSc, vedúci katedry histórie Trnavskej univerzity. Riaditeľ Spolku sv. Vojtecha PhDr. Štefan Hanakovič pripomínal hlavne duchovný odkaz tohoto veľkého syna národa a jeho apoštolský príklad.

Slávnosť sa konala dňa 30. Októbra a pokračovala 31. Októbra v Ostrihome, v meste, ktoré a. Rudnay podporil v znovuzískaní kultúrno – cirkevného významu 19. Storočia v rámci Uhorska. Pietna spomienka sa začala zádušnou svätou omšou pri náhrobku A. Rudnaya v krypte pod ostrihomskou bazilikou. Hlavným celebrantom bol J. Em. Kardinál L. Paskai, koncelebroval J. E. arcibiskup J. Sokol, J. E. P. Dubovský SJ, predseda Spol. Sv. Vojtecha PhDr. Š. Hanakovič a ďalší biskupi a kňazi.

 Pre zúčastnených sa stala prítomnosť na tomto slávnostnom akte veľmi hlbokým zážitkom, o čom porozprávali zastupiteľtvám OcÚ.  

Poznámka:

O tejto udalosti je na titulnej strane Katolíckych novín zo dňa 8. 11. 1998 článok pod názvom: „Alexander Rudnay a jeho doba,“ ktorý napísala Katarína Žáková.  

Mapa Chlebian: http://www.tic.sk/horne-chlebany-okres-topolcany.html

by Cezmín Slovakia 1999 http://cezmin.wz.cz