![]()
330 DIVISION SLOVAK REPUBLIC (SK) - lokátor JN98CO Azimut 360° 18°12`30"Východnej dĺžky 48°36`15"severnej šírky Priatelia, dostali ste sa na stránku malej obce Horné Chlebany v okrese Topoľčany. Stránka je vytvorená pre Internet Explorer 4.0 a viac a Mozilla Firefox 2.0. Rozlíšenie: 1280 x 1024.
Narodil
sa 4.10.1760 v obci Považany – Svätý Kríž
nad Váhom v okrese Trenčín a zomrel
13.9.1831 v Ostrihome v Maďarsku.
Školské
základy nadobudol v Moravanoch u pána
farára Jozefa Lonského.
V rokoch
1772 – 1776 študoval na piaristickom gymnáziu
v Nitre, v rokoch 1776- 1777
v Bratislave na gymnáziu zvanom Emericanum
a dva roky filozofie na trnavskej
univerzite. Štúdium teológie absolvoval na
budínskej univerzite v rokoch 1780 – 1784
a štúdium dokončil v Bratislave po
presťahovaní budínskeho seminára. Po dosiahnutí
titulu doktora teológie bol vysvätený za kňaza.
Niekoľko mesiacov vychovával synov grófa
F.Beréniho v Laskári, dnešné Nováky.
V rokoch
1785 – 1789 bol kaplánom v Častej, Hronskom
Beňadiku, aktuárom, dvorným kaplánom, archivárom
a tajomníkom arcibiskupského vikariátu
v Trnave.
Roku
1789 získal konkurzom zavedeným od čias
panovníka Jozefa II., miesto farára
v Krušovciach.
V roku
1794 sa stal dekanom a pôsobil
v Krušovciach do roku 1804, čo predstavuje
15 rokov.
V krušovských
kázňach vyzýval veriacich na plnenie si
poddanských povinností a zároveň
upozorňoval na potrebu riešenia sociálnych
pomerov. Sám prispel ku tomu formami charity, za
čo si vyslúžil pomenovanie „veľký
almužník“. Po dvojnásobnom vyhorení obce
Krušovce pomáhal s obnovením života.
Prispieval na nemocnice, podporoval chudobných
počas hladomoru a cholery i chudobných
študentov.
V roku
1804 bol panovníkom vymenovaný za ostrihomského
kanonika, potom sa stal riaditeľom seminára sv.
Štefana a v roku 1809 svätotomášskym
prepoštom a dvorským radcom v Trnave.
V roku
1810 – 1815 radcom pre cirkevné veci
v Uhorskej dvorskej kancelárii vo Viedni.
V roku
1815 sa stal sedmohradským biskupom
a v roku
1819 ostrihomským arcibiskupom, primásom
Uhorska.
Kardinálom
sa stal v roku 1828 a po palatínovi
bol najvplyvnejším verejným činiteľom Uhorska.
Za
Uhorského kráľa korunoval Ferdinanda V.(Posledná
korunovácia uskutočnená v Bratislave).
V roku
1820 definitívne preniesol sídlo arcibiskupstva
z Trnavy do Ostrihomu. Tam začal budovať
v roku 1822 katedrálu v klasicistickom
štýle.
V mauzóleu
tejto baziliky je pochovaný.
Podporoval
rozvoj školstva a zaslúžil sa
o vydávanie cirkevnej literatúry ako aj
zreorganizovanie štúdia na seminári
v Trnave a Bratislave.
Ako
jeden z mála príslušníkov vysokej cirkevnej
hierarchie šľachtického pôvodu sa uvedomelo
hlásil k slovenskej národnej príslušnosti.
Meno Rudňaj sa zmenilo na Rudnay až na
univerzite v Budíne.
Povestným
sa stal jeho výrok pri menovaní za kardinála
pápežom Levom XIII.:
A.Rudnay
významne prispel k vydaniu Bernolákovho
Slovára a ďalších kníh a práve jeho
zásluhou v roku 1822 bratislavská synóda
schválila vydanie prekladu Biblie
v Bernolákovčine. Dovtedy sa používali
české preklady.
V roku
1820 dostal Rad sv.
Štefana.
V rodnej
obci v Považanoch a od roku 1995 aj
v Krušovciach má pamätnú tabuľu.
Na
jeho počesť bolo napísaných 42 oslavných básní
a 32 panegyrických rečí od autorov J.
Kollára, J. Hollého, B. Tablicu a ďalších.
Po
jeho smrti v roku 1833 bola vydaná kniha
v Trnave, vytlačená u Jána Jelínka,
pod názvom:
„Kázne
príhodné, ai iné, to jest: Z reči duchovných, od
nebohého arcibiskupa Ostrihomského
v Krušovcách nekdy prednesených,
a vlastnú rukú spísaných.“ Táto
obsiahla kniha má 539 strán a je klenotom
ducha A. Rudnaya a jeho pôsobenia
v našej farnosti Krušovce, do ktorej
patrila i naša obec Horné
Chlebany.
Vzhľadom
k skutočnosti, že kázne A. Rudnaya,
napísané v Krušovciach a kázané aj
našim predkom neboli znovu vydané a mala
som možnosť získať originál knihy kázní A.
Rudnaya od manželky (dnes už nebohého) obvodného
pána doktora MUDr Jozefa Hederu, ponúkam úryvky
z kázne:
„Concio
pro Dominica III.post Pentecosten, dieta in
primo meo ad Parochian Korossiensen
ingressu.“
Quis
ex vobis homo, qui habet centum Oves, et si
perdiderit unam ex illis, nonne dimittet
nonaginta novem in desecto, et vadit ad illam
quae perierat, donu in veniat eam.(Luc.15.v.4)
Veta
v preklade znamená:
„Který
je z Vás človek, který má sto ovéc,
a stratil li by jednu z nich, zdáliž
neopustí devadesát devat na púšči, a ide
k tej, která zahynula, pokáď je
nenalezne.“
Laskaví
kresťané!
Z milosťi
Bozkéj, od duchovnéj vrchnosťi našej já sem
k vám jakožto pasťír vyslaní, nevcháďam do
Ovčinca svého jako zlodej, a loter, nebo
vchádzám skrze dvere, to jest: skrze uríďení
vrchnosti mojej, já sem váš pastír uríďení,
abich podla vinaučováňá knížaťa pasťírov išel
pred Ovečkámi svými, abi sťe mňa nasledovali,
abi sťe hlas moj poznali jak vlastného pastíra,
aby dal dušu svoju za ovečky své, já sem pasťír,
kterému ne sto, ale dve tisíc a vícej
Oveček je zverených, za které všecké nekdi, keď
Syn Boží príjde z velikú Slávú,
a velebnosťú súďiť živých, a mrtvých,
tvrdý počet odevzdať mosim, které všecky tak
pilne chrániť, a opatrovať mám, že keď mi
jedna prašivá zostane, keď mi jedna z nich
zahyne, mnohokráte 1999 zdravých na čas zanechať
a prašivú uzdraviť, zahynulú svému Ovčincu
privésti povinný budem.
Abych
ťažkéj téjto povinnosľi mojeje dosti učiniť
mohel, na Vás laskaví poslucháči najvícej
záleží; pońeváč povinnosťi moje jakošto pasťírá
naproťi Vám Ovečkám mojím z Vašími na ten
spósob sú zvázané, že já vyplneňú mojích
povinností žáden prospech očekávať nemožem,
jestli vy povinnosťi Vaše, které Vás naproťi
pasťíra Vašeho zavazujú, dokonále navyplňiťe.
Aby ste tehdá nekdy z nevedomosťú sa
nevymlúvali, abych žádnu stránku namal na Vašem
zatraťeňí, ale jestli nekterý z Vás
zatraceňí pripísť mosel. – Počátek kresťanského
vynaučováňá, a vyhlasováňá Slova Bozkého
v tom zakládám, že Vám v dnešnej kázňe
prednesem ponajprv povinnosti moje naproťi
pasťírovi svému. S prvého poznáťe, čo kde
mňa očekáva; z druhého jako naproťi mňe
spravovať máťe. Príjd o Bože Duše svatí,
který skrz ustanoveňí vrchnosťi našej si mňa
položil ríďiť Cirkev božu; popraj hojňe tvéj
Milosťi, aby sme povinnosťi naše poznať,
a s Tvojú pomocú bozkú z obidvoch
stránek dokonále vyplňiť mohli.
Poslúchajťe.
Jedná
stránka.
Svaté
všeobecné cirkevné zhromážďeňí Tridenské všecký
povinnosťi jedného každého duchovného pasťíra
nakrátce predstavuje, ked mluví, že všecci,
kterí duše opatrujú pod Božím prikázaňím
zavázaní sú, ovce své poznat, za ne tu nekterú
obetu mši svatéj obetovať: skrz rozhlasováňí
Slova Božího, skz udelováňí a posluhováňí
svatých svátosťí, akrz príklad dobrých skutkov
ovce své pásť: naposledy bedlivú a otcovsku
starosť na chudobné, nemocné, a uťisknuté
osoby mať. Atď.
V závere
kázne hovorí a.Rudnay:
„Závirka.
Láskaví
kresťané!
Slyšali
ste nakrátce povinnosti moje naproti Vám,
povinnosti pastír naproti ovečkám svojím, zdáliš
týmto dokonále podla Uradu mopjého dosť učiním,
z budúceho mojého držáňaá poznáte. Však
predca dúfam v nekonečném milosrdenství
boském, že mi svou Milosť udelí, abych čo za
potrebné dodržím, a čo vrúcne,
a s celého srdca vinšujem,
i skutkom vyplniť, vás všeckých od
zatraceňá večného zachrániť, a k sláve
nebeskej privésť mohel. Abych mohel
k Synu Božému pri tem posledném súde vás
všetkých na pravici predstaviť, a keď to
kníža pastírov ode mňa počet vybírať bude,
k nemu smele volal: O Pane! Hle
kterých si na mňa zveril, kterých si mne dal,
nestratilsem s ních ani jedného: jestli ale
který s niích je zatracen, ten nebol
z ovčinca mého, ten neposlúchal hlas
pastíra svého; od čoho aby nás Boh milostive
zachránil, potrebná vec je, aby ste aj vy
povinnosti vaše naproti pastírovi svému
vyplnili; o kterém záleží druhá stránka
kázne mojéj, kterú poneváč včul čas povedať
nedopúšča, nasledujúcu nedelu vám úplne
prednesem, včil
Amen.
Poznámka:
Temto
úryvok je z Rudnayovej prvej kázne veriacim
Krušovskej farnosti z roku 1789 na strane
knihy 39-44-45.
Ďalší
úryvok kázne z toho istého roku upozorňuje
veriacich na povinnosti voči Bohu, Cirkvi
a pastierovi ich.
Continuatio
Concionis Dominicae praecentis. Concio pro
Domonica IV.post Pentecosten, dicta in
Koross.
Jedinká
stránka.
Jestli
moja povinnosť v tom záleží, abych
obzváštne časem nedelním, a svátečním za
vás obetoval mšu svatú, abych Spasitela Ježiša
Krista Bohu Otci za hríchy, a neprávosti
vaše predložil na oltári, lahko sami poznáte
láskaví kresťané! Že povinnosť vaša je
v temto chráme Páne pri mši svatéj
s takú pobožnosťú, vrúcnosťú, a pokorú
sa nachádzť, kterú svatosť místa tehoto, kterú
prítomnosť živého, a optravdivého Boha,
kterú najvetšé toto tajemství náboženstva
našého, které s činí pri mši svatéj, sebú
donáša; k nábožnému temuto,
a pokornému slyšání mši svatej neni vec
potrebná, aby jedenkaždý osobite, a pre
seba sa modlol: neni vec potrebná, abyste
obzvášne Otče náš, neb pátričky čítali, tým méne
aby ste z modlácích knížek modlitby samí ze
sebú šeptali, které mnohokráte nerozumíte, tak
že s Pravdú o vás povedať sa može, čo
samá večná pravda o ludu Izraelském mluví:
Lud tento ustámi mňa ctí, ale srdco jejich je
daleko ode mňa. Títo, pravím, veci neni sú
potrebné, ani užitečné k pobožnému slyšání
mši svatej.
Zajiste
je ...Povinnosť vaša naproťiva Slovo Božské
pilňe poslúchať, a konať, kdo je
z Boha, praví večná pravda slová Božé
sľiší, preto vi nesľišíte, nebo z Boha ňeňi
sťe: ale pochádzáte z Otca ďábla pekelného.
A zaisťe odkáď pochádzá, že sa u vás
nachádzajú všeľijaké neprávosťi,
a nešlechetnosťi- že u vás panujú
roztržitosťi, krádeže, lúpežníctví, zloďejství,
požádáňí statkov cudzích- odkáď pochádzá tá
hlavatosť, s kterú sa proťi zemskému
pánstvu, proťi vrchnosťi vašej tolkokrát
povišujeťe – odkáď pochádzajú ťi pohanské
obličaje, ťi svatojánske ohne, a iné
poverki, které za krátky čas sem u vás
skusil, v kterém medzi vami prebívam –
odkaď pochádzá, že misel mnohích naproti vecám
našeho náboženstva tak je zatupená,
a zahlúpená , že v dobrovólnej
nevedomosťi ťich vecí až do smrti strvávajú,
které sú najpotrebnejší k večnému
blahoslavenstvu, a tak sami o svoje
nesčasťí pracujú, samí sa hádžú do teho žalára,
kďe bude plač a škípaňí zubov. – odkaď,
pravím, toto všecko pochádzá – Zdáliš ne
s téj jeďinej príčini, že neposlúchajú
Slovo Božé: že neslišá kresťanské katolícke
učeňí: že neslišá hlas svojeho pasťíra.
A preto napomínám vás ze svatím Jakubom,
buďťe poslucháči Slova božého, a ne len
poslucháči toliko, ale i činiťele, nebo kdo
je poslucháč slova, a v zrkadle, nebo
zhlédel sa a odešel, a hneď
zapomenul jaký bol. Mňa čo sa dotiče, jako sem
v prvej mojej kázňi zaslúbil, volať budem,
a neprestanem, jako trúba povíšim hlas
svoj, a zvestovat vám budem večné pravdi-
zvestovat budem spľolu ai nešlechetnosťi vaše.
Jestli kdo hlas pasťíra svého slišať nebude,
jestli mňa neposlúchne, nech je vitvorení
z ovčinca našeho, nech je vitvorení
z obcováňá svatích, nech je zatracení, já
ruky moje umívať budem. Jestli já
z rozhlasováním Slova Božého,
a z rozdelováním svatých svátosi vás
krmiť budem, slušná, ano aj
potreb
Posledná
rozlúčková kazeň A. Rudnaya zo dňa 10. 2.
1805.
Valedictoria
Concio modicum vobiscum sum. Joan.13.v.33. –
Modlicum, et jam non videbitis me.
16.v.16.
-
Synáčkové ešče máličko sem
s vami.
–
Máličko, a uš neuzrete
mňa.
Dopusťi
mi námestňíkovi tvojému Kriste Jéžiši Kňíža
pasťírov, v kterého méne sem dovčilku
poselství vikonával, abich, ked sa z mojími
ovečkámi, mňe skrz teba zvereními lúčím, ti
Slova potrebovať mohel, s kterími si ti tvé
nasledujícé lúčeňí milím učedelníkom oznámil:
Sináčkové a Céri CirkviKrušovskéj, ešče
máľičko sem s vami, - máľičko, a uš
víc neuzreťe mňa. Máličkozaisťe sem s vami,
neb čas prichádzá, abich Stádo sebe zverené
inému zanechal, a k vyššému svému
povoláňú pospíchal. Poneváč sa tak lúbilo
Velebnosti bozkéj , abi mňa ne vedla mojích
zásluhi, ale vedla nesmírného svého
Milosrdenstva v šestnástem roku mojeho
pracováňá ve vinici Pána povíšil,
a skutečním Udom slavnéj Arci=biskupskéj
Kapituli Ostrihomskéj učiňil, dostatečná
príčina, abich do posledného díchnuťá za toto
tak znameňité dobrodeňí Chválu Bohu vzdával, aby
ste ai vi láskaví farňíci mojí! Spolu povďačné
srdco k nebesám pozdvihlľi, že Boh bohatí
v milosrdenství zhlédel na poníženosť vašu,
že vás téj radosťi učastních učiňil, abi sťe od
prvopočátku Cirkvi Krušovskéj po první ráz
včílek uzreli pasťíra vašeho kapitulským rúchem
ozdobeného.
Opuščáťe
síce duchovného otca, kterí vás miloval, kterého
sťe milovaľi. Však ale preto nech sa nermúťí
srdce vašé, a nech sa nestrachuje, nech
radňej téj poťešitedelnéj nádeje nabívá, že
láskaví váš Otec v nebesách, kterí svojú
prozretelnosťú všecko ríďí, a spravuje,
všecko k tvému cílu a k dušnému
spaseňú našému sprovádzá, vás neopusťí: že vám
dá pasťíras nápadňika mého, kterého jediné
usilováňí bude šlapaje Krista Jéžiša Knížaťa
pasťírov tlačiť, najsvatejšá vóla bozká, kteréj
viplneňí v každodeňnéj modľidbe žádáťe,
nech je jediná míra vešého čineňá, zanecháňá,
žádáňá, a očekáváňá.
Ovečky
mé premilé, ešče máľičko sem s vami,
dopusťiťe mi, abich poslední ráz svoj hlas
pasťírskí pozdvihel, abich vás na hlavné
povinnosťi rozličného stavu vašého rozpamatal,
které s toho místa oznamovať,
a opakovať bolo stálé dovčilku mojé
predsavzaťí, a povolíňí.
Ďétki
poslušné budťe rodičom vaším, poneváč to je Bohu
milé, napomíná nás apoštol národov, kdo sa Pána
bojí, cťí rodičov, a jako Pánom slúžiť bude
tím, kterí ho splodiľi, preto je prikázáňí
bozké: cťi Otca tvého, i Matku tvu, abis
dlho živí bol na zemi.
Rodičové
predstavte si za mustru svatého Toriáša,
o kterém svaté písmo hovorí: že mal sina,
kterého od ďeťinstva učil báť sa Boha,
a zdržovať sa od všelikého hríchu. Kon
neukoťení bívá tvrdoústí, a syn rozpusťilí
bude opovážľiví. Preto ti slova kazatela hlboko
do srdca si zaščepťe: sinové tebe sú, cvič jich,
a zohíbaj jich od ďeťinstva
jejích.
Ženy
poddané budťe mužom vaším, jako Pánovi, nebo muž
je hlava ženi, jako Kristus je hlava Cirkvi,
a jako Cirkev poddaná je Kristovi, tak
i ženi mužom svojím ve všetkích vecách;
Muži milujťe Manželki vaše, jako i Kristus
miloval Cirkev. A seba samého vidal za nú,
tak ai Muži majú milovať Manželki svojé, jako
Ťela své.
Poddaní
Boha sa bojťe, a Krála v pocťivosťi
majťe; dajťe čo je cisárové císarovi, a čo
je Božého Bohu. Každá Duša Mocnosťam vyšším
poddaná bud, nebo neňi Mocnosťi, nežlľi od Boha,
pretokdo sa proťiví mocnosťi, božému rídeňú sa
proťiví, kterí aľe sa proťivá sami sebe odsúdeňí
dobívajú.
Páni,
čo spravedľivé, a slušné je služebňíkom
preukazujťe, vedíce, že ai vi Pána máťe
v nebi. Hoden je zaisťe ďelňík mzdi svéj :
nebo kdo vilévá krv, a krivdu čiňi
nájemňíkovi, bratri sú. Pečujťe o čeládki
vašéj duchovní, i ťelesní život, nebo kdo
o svojích, a obzláštňe o domácích
starosť nemá, víru zaprel, a horší je,
nežľi neverící.
Služebňíci
buďťe poslušní pánom vaším ťelesním z bázňú
síce, a s Traseňím, však spolu
sprostosťi srdca svého jeko Kristovi, ne
na oko slúžíce, jako bi dťe sa ludom lúbiť
chceľi, aľe jako služebňíci Kristovi čiňťe vólu
Božú ze srdca; ve všeckém sa lúbíce,
neodmluvajíce, neokrádajíce. Poddaní budťe pánom
ne toľiko dobrím, a mírním, aľe
i rozpusťilím; nebo ta je milosť, jestli
kdo z ohledu Božého znášá zármutki,
a nespravedľive trpí.
Tí,
kterí sa medzi vami bohatí menovať možú, nech sa
držá príkaza svatého Pavla apoštola; nech neňi
sú vysokomyselní, aňi nech nedúfajú
v neistém hbohatství, aľe v Bohu
živém, kterí dává nám všecki veci hojňe
k požíváňú, nech dobre čiňá, bohatnú na
dobrích skutkoch, snadňe udelujú, poklad sebe
čiňá dobrí k času budúcému, abi dosáhľi
pravého života.
Chudobní!
Uvržťe na pána peč svu, a on vás krmiť
bude. Nepečujte ríkajíce: čo budeme jesť, aneb
čo budeme piť, aňi čím sa, budeme odívať, nebo
to všcko pohane vihledávajú, vi zaisťe Otec váš,
že toho všckého potrebujeťe. Majíce aľe pokrm,
a čím bi sťe sa oďívaľi, majťe na tom
dosťi, nebo kterí chcú zbohatnúť, upadajú
v pokušeňí, a škodľivé, které
zahružujú luďi v zahinuťí,
a zatraceňí.
Naposledki, jakžto
fárňici v osobe nápadňika mojého budúcého
pasťíra vašeho zhlédňiťe Jéžiša Krista, toho
veľikého pasťíra, a biskupa duší našich, na
kterém místo on poselství vykonávať bude, tak
o nom misľiťe, jako o služebnňíkovi
Kristovém, a rozdavačovi tajemství Božého.
S tej príčini vás apoštol napomíná: prosíme
vás bratri, abi sťe rozeznaľi tích, kterí
pracujú medzi vami, a predložení sú vám
v Pánu, a napomínajú vás, abi sťe
k nim hojnejšu lásku maľi pre práce jejich;
majte pokoj s nimi, poslušní budťe
predstavením vašim, a poddaní budťe jim,
nebo oni vás pilňe strahujú, jakžto počet majíce
vidať za duše vaše, abi to z radosťú
čiňiľi, a ne vzdicháňím, nebo to neňí
užitečné vám. Milujťe tehda pasťíra vašého
nápadňíka mého, milujťe sa vespolek, jako já sem
miloval vás; s toho poznajú všcci, praví
Kristus Jéžiš, že sťe Učedelňíci mojí, jestľi
lásku jeden k druhému mať budeťe. Láska je
zavírka všckích prikázáňí, duša celého
kresťanstva, a zvazek dokonálosťi. Toto je
posledné mojé pasťírské
napomínáňí.
K tomu
ale dodám z uprimného pasťírského srdca
pochádzjícé zjevné posledné požehnáňí. Oheň
láski svéj zapál Boh v srdcách vaších, ten
nech rídí všcki kroki vaše, abi sťe od cesti
jeho prikázáňá neodstúpiľi. Nech viplňí všecki
pravé žádosťi srdca vašého, a svatá jeho
pravica v rozďelováňí zemského,
a nebeského požehnáňá nech sa nad vami
ňikdi neukráťí; nech predlží vek váš, abi sťe
uzreľi sinov ďétek vaších, abi boľi sinové,
a céri vašé jako mláďatka olivi okolo stola
vašého; nech naplňí stodoľi vaše ze zbožím,
a komori vašé všeckím, čokľvek
k živnosťi prináleží, abi sťe otvoriť mohľi
ruku vašu bratrovi núdznému; nech vás
obhajuje skrz andela svého, od náhléj,
a nenadáléj smrťi, od hromobiťá,
a škodľivéj búrki, od ohňa, a povodňi,
od chrústov, a popeľici, od moru, hladu,
a vojni; nech vám dá svatého pokoja,
kterého svet dať nemože. Jedním slovem: nech
vileje na vás plnosť všeckého svojého požehnáňá.
Včíl
už ništ iné mi nepozostává, jediňe abich vás
láskaví farňíci moji Bohu, od kterého sem vás
prijal, odevzdal. Ach láskaví Otče
v nebesách! Bár bich z jednorodením
sinem tvím kňížatom mojím povedať mohel: Otče
svatí, zachovaj tích, kterích si mňe dal
v ménu tvém, abi boľi jedno, jako ai mi:
ked sem bol s ňimi, ja sem jích zachoval v menu
tvém, kterích si mňe dal, chráňil sem,
a žáden s ních nezahinul, jediňe syn
zatraťení. Bár bich z veľikím apoštolem
opakovať mohel: dobrí boj sem bojoval, beh sem
moj pasťirski dokonal, víru sem zadržal,
a preto zložená mi je koruna spravedlnosťi,
kteru mi dáš v ten ďeň spravedľiví sudce.
Však aľe od pravidla svého veľmi oddalenému čo
mi pozostává, jediňe k trónu milosrdenstva
sa uťíkať, a teba pred obličajem fárňikov
mojích vrúcňe prosiť: abi si spáľil ohňem láski
tvéj všecki chibi mojé v mojém Urade
pasťírském dopusťené. Človek sem, a to síce
krehkí človek, ňišt ludského od seba
neoddalujem; apreto milí fárňici mojí! Jestľi
sem bol komu kamen urazu a skala pohoršeňá,
jestľi sem skrz lahkomiselnosť, nerozvážľivosť,
ano i zlosť zachváťení v Urade mojém
pasťírském po pravéj ceste nepokračoval,
jestľi sem komu krivdu učiňil, jestľi sem
koho s vás na jakíkoľvek spósob obrazil,
pre bozké milosrdenství vás prosím, abi sťe mi
odpusťiľi všecko previneňí moje, znášajíce jeden
druhého, a odpusťíce vespolek, jako Kristus
odpusťil nám.
Za
všecku lásku, a uprimnosť, vdačnosť,
a príveťivosť, za všecku deťínsku česť,
a poslušnosť naproti duchocnému otcovi
vašému preukázanu, čiňím zjavné
s povdačného srdca pochádzajícé podakováňí:
nech vám za všecko dobrodeňi ten hojňe zaplaťí
z visosťi, kterí pohár studenéj vodi
žížňivému podání, tak si váží, jako bi sám
s ním bol napájaní. Ja ťelem síce oddálení,
ale duchem prítomní, neprestanem
v nehodních modľitbách mojích na vás
pamatať; pospírajťe ai vi nové práce včil mňe
skrz prozretedelnosť bozku uložené prosbámi
vašími, abi sme jedenkaždí povinnosťi stavu
svého dosťi učiňíce po tomto putováňí
v slzavém údolí, nekdi spolu
v blahoslavenéj vlasťi našej sa zešľi,
a póvodca všeho dobrého na veki chváliľi,
a velebiľi,
Amen.
Poznámka:
Posledná
kázeň v krušovskom kostole, ktorú si
vypočuli i veriaci z našej obce je
v uvedenej knihe na stranách
532-538.
V Trnavskej
univerzite sa konala prezentácia novej knižnej
publikácie: „Alexander Rudnay a jeho
doba“ za účasti J. Em. kardinála Lászlóa
Paskaia, arcibiskupa prímasa Budapeštiansko –
ostrihomskej diecézy, J. E. Jána Sokola,
arcibiskupa - metropolitu Bratislavsko –
trnavskej diecézy, J. E. Petra Dubovského,
predsedu Spolku s. Vojtecha, riaditeľa Spolku
sv. Vojtecha pána PhDr. Štefana Hanakoviča,
delegácie z jeho rodnej obce
a delegácie z Krušovskej farnosti
v ktorej bola okrem starostu obce
z Krušoviec pána Uhríka s manželkou aj
starostka našej obce s pánom Jánom Medom,
predsedom dedinskej organizácie KDH, vedúcim
farského spevokolu a organistom farského
kostola v Krušovciach v jednej osobe.
Slávnosť
otvoril prorektor Trnavskej univerzity doc. Dr.
Jozef Mikloško DrSc. zdôrazňujúc dobré vzťahy
s poprednými katolíckymi univerzitami
v Európe a vysoko ocenil náboženskú
a národnú činnosť A. Rudnaya, ako aj jeho
veľký prínos v oblasti sociálnej
a charitatívnej. Pán profesor Tibor Žilka
priblížil plodný život a dielo A.
Rudnaya a doc. Dr. Karol Wlachovský
vyjadril svoje presvedčenie, že po tomto
dvojjazyčnom diele budú nasledovať ďalšie,
a taktiež vyjadril ocenenie práce
zostavovateľom knihy. Medzi tými, čo sa
prihovárali k účastníkom slávnostného aktu
boli aj podpredseda Celoštátnej samosprávy
Dr. Štefan Tóth a profesor PhDr. Jozef
Šimončič CSc, vedúci katedry histórie Trnavskej
univerzity. Riaditeľ Spolku sv. Vojtecha PhDr.
Štefan Hanakovič pripomínal hlavne duchovný
odkaz tohoto veľkého syna národa a jeho
apoštolský príklad.
Slávnosť
sa konala dňa 30. Októbra a pokračovala 31.
Októbra v Ostrihome, v meste, ktoré a.
Rudnay podporil v znovuzískaní kultúrno –
cirkevného významu 19. Storočia v rámci
Uhorska. Pietna spomienka sa začala zádušnou
svätou omšou pri náhrobku A. Rudnaya
v krypte pod ostrihomskou bazilikou.
Hlavným celebrantom bol J. Em. Kardinál L.
Paskai, koncelebroval J. E. arcibiskup J. Sokol,
J. E. P. Dubovský SJ, predseda Spol. Sv.
Vojtecha PhDr. Š. Hanakovič a ďalší biskupi
a kňazi.
Pre
zúčastnených sa stala prítomnosť na tomto
slávnostnom akte veľmi hlbokým zážitkom,
o čom porozprávali zastupiteľtvám OcÚ.
Poznámka:
O tejto
udalosti je na titulnej strane Katolíckych
novín zo dňa 8. 11. 1998 článok pod názvom:
„Alexander Rudnay a jeho doba,“
ktorý napísala Katarína Žáková.
Mapa Chlebian:
http://www.tic.sk/horne-chlebany-okres-topolcany.html
Odkazy na moje
weby
by Cezmín Slovakia 1999 http://cezmin.wz.cz |